Október v záhrade
Každú jeseň prepukne v prírode nádherný farebný karneval. Nemal by obísť ani záhrady. Existuje množstvo zaujímavých rastlín, najmä drevín, ktoré lákajú farebnými listami, plodmi a voňavou kôrou, o záplavu farieb sa však môžu postarať aj na jeseň kvitnúce trvalky a okrasné trávy. Teraz je ten správny čas všetko si to zadovážiť.
Jeseň na balkóne
Ak nemáte záhradu, príjemnú jesennú náladu si môžete vytvoriť aj na balkóne či terase. V záhradníctvach si dnes zadovážite kvitnúce chryzantémy, vresy a vresovce, horce, okrasné kapusty a trávy, a ak budete mať šťastie, aj niektoré krásne kvitnúce cibuľoviny a hľuznaté rastliny. Potom stačí vysadiť nimi rôzne nádoby a všetko pekne porozmiestňovať po poličkách a stolíkoch. Nádherne a bohato kvitnú šternbergie (Sternbergia lutea) so žltými kvetmi a cyklámeny (Cyclamen hederifolium) (na obrázku). V črepníku im budete môcť dať presne to, čo potrebujú - humusovitú pôdu a dostatok vlhkosti. Atraktívne pri nich môžu byť aj kvitnúce jesienky (Colchicum). Sú však jedovaté, preto ak máte malé deti, radšej sa im vyhnite.
Vresy na niekoľko spôsobov
Jeseň by azda ani nebola jeseňou bez kvitnúcich vresov a vresovcov - v tomto období ich dostanete kúpiť dokonca niekoľko druhov. Môžete si ich vysadiť do vresovísk, do záhonov kde rastú nižšie a zakrpatené ihličnany a okrasné trávy, prípadne do prírodne ladených skaliek. Veľmi pekné sú aj v okenných debničkách. Pôvodné druhy sa hodia najmä do vidieckych záhrad, menej známe a exotickejšie pôsobiace kultivary aj do záhrad moderných. Nezabudnite, že vresy potrebujú v prvom roku po výsadbe stále mierne vlhkú pôdu, inak vyschnú. Dôležitá je pre ne piesočnato-rašelinová pôda.
Upratovanie záhrady
V októbri je najvyšší čas začať v záhrade s upratovaním. Zo záhonov treba odstrániť suché zvyšky po zbere zeleniny a odkvitnuté letničky, zrezať treba aj trsy odkvitnutých trvaliek. Len niektoré nechajte, aby krášlili záhradu aj v zime (rudbekie, rozchodníkovce). Z trávnika a zo skalky treba pravidelne odstraňovať napadané lístie. To isté platí aj pre jazierka, z ktorých je dôležité odstrániť všetky odumierajúce listy a trsy, najmä ak by prichádzali do styku s vodou. Ak ste tak ešte neurobili, nezabudnite zazimovať exotické rastliny v nádobách - ideálne je pre ne svetlé miesto v zimnej záhrade či chladnej miestnosti.
Honosné kortadérie
Kortadéria (Cortaderia selloana) s bielymi alebo jemne ružovými kvetmi (kultivar Rosea) patrí k najkrajším okrasným trávam. Táto exoticky pôsobiaca rastlina je v dobrých podmienkach počas kvitnutia vysoká až 2 m. Je veľmi náročná - žiada si chránené a teplé, skôr slnečné miesto,a dobre priepustnú výživnú pôdu; v zime neznesie vlhko. Pred vysadením (ideálne je vysádzať ju na jar) je dobré dať na dno jamy štrk, ktorým treba vysypať aj okolie koreňov po výsadbe. Kortadériu môžete pestovať aj vo veľkom črepníku. Treba ju dobre polievať a prihnojovať, inak nebude pekne kvitnúť. Na zimu by ste ju mali chrániť pred chladom a mrazom - trsy zviazať a dôkladne zakryť pôdu okolo koreňov, prípadne celé trsy vykopať a preniesť do pivnice.
Drevo v záhrade
Drevo je v záhrade najprirodzenejším stavebným materiálom - výborne sa dopĺňa s rastlinami, vodou aj kameňmi. Je praktické aj dekoratívne a možno ho využiť na stavbu altánkov, záhradných domčekov, náraďovní, pergol, treláží či záhradných paravánov, oblúkov a oporných konštrukcií na popínavé rastliny, hodí sa na mostíky cez jazierka, schody, obrubníky, dlažbu či ploty. K najodolnejším patrí agátové a dubové drevo a tiež tropické dreviny (napríklad tík). Smrekové a jedľové má len krátku životnosť. Ideálne je, ak kúpite drevo naimpregnované pod tlakom - to zaručí jeho odolnosť proti drevokazným hubám, dažďu a hmyzu (zväčša máva nazelenalú či hnedastú farbu). Dôležité je zabrániť kontaktu dreva s pôdou, a teda aj s vlhkosťou. Preto sa konštrukčné dielce obyčajne kotvia do kovových (najlepšie zinkových) pätiek či betónových stĺpikov niekoľko centimetrov nad zemou.
//<![CDATA[ var fo_45424 = new SWFObject('http://img.zoznam.sk/adimages/2009/q1/paravan_interactive_wienerberger_300x300.swf', '__flash_45424', '300', '300', '6'); fo_45424.addParam('quality', 'best'); fo_45424.addParam('swliveconnect', 'true'); fo_45424.addParam('allowScriptAccess', 'always'); fo_45424.addParam('menu', 'false'); fo_45424.addParam('wmode', 'opaque'); fo_45424.addParam('flashvars', 'click=http%3A%2F%2Frecycle.zoznam.sk%2Fclick.fcgi%3Fcid%3D42655%26gid%3D45456%26bid%3D45424%26pid%3D639&clickthru=http%3A%2F%2Frecycle.zoznam.sk%2Fclick.fcgi%3Fcid%3D42655%26gid%3D45456%26bid%3D45424%26pid%3D639&clicktag=http%3A%2F%2Frecycle.zoznam.sk%2Fclick.fcgi%3Fcid%3D42655%26gid%3D45456%26bid%3D45424%26pid%3D639&clickTAG=http%3A%2F%2Frecycle.zoznam.sk%2Fclick.fcgi%3Fcid%3D42655%26gid%3D45456%26bid%3D45424%26pid%3D639&target=_top'); fo_45424.write('__span_45424'); //]]>
Tekvice a iné plody
Jeseň je bohatá na množstvo plodov, a ak ste si ich vypestovali sami, mali by ste sa nimi aj popýšiť. Vytvorte si z nich dekoráciu: okrasné tekvice a kukurice umiestnite do misky alebo do košíka a vystavte niekde na terase či pod oknom tak, aby na ne bolo dobre vidieť. Dajte pozor, aby tekvice neboli poškodené, inak by začali zahnívať. Môžete ich skombinovať s ďalšími plodmi, prípadne podložiť farebným lístím. Trváca dekorácia z okrasných tekvíc, farebných kukuričiek či feferónok poteší aj v interiéri, napríklad v kuchyni.| V októbri nezabudnite - Vysádzať na jar kvitnúce cibuľoviny a hľuznaté rastliny - tulipány, narcisy, snežienky, hyacinty, modrice a ďalšie. - Pred príchodom silnejších mrazov vybrať hľuzy gladiol. Georgíny stačí vybrať až po tom, čo ich listy jemne spáli prvý mrazík. - Vysádzať okrasné dreviny (hlavne listnáče) a trvalky kvitnúce na jar. Vysádzať možno ešte aj ruže, dajú sa zakladať tiež živé ploty z opadavých drevín. - Naposledy dôkladne zaliať ihličnany a vždyzelené dreviny (aj rododendrony), najmä novovysadené. - Odstrániť všetku burinu, hlavne tú trvácu. - Vysádzať ovocné stromy. - Dbať o to, aby sa lístie nehromadilo pod stromami a krami. - Nasypať na trvalkové záhony vrstvu preosiateho kompostu. Podporí to bohaté kvitnutie v nasledujúcom roku. - Ostrihať, respektíve skrátiť odkvitnuté vresy. - Posledný raz pokosiť trávnik (výška kosenia by mala byť väčšia). Už ho však neprihnojujte. - Natiahnuť nad jazierkom sieť, aby doň nepadali listy a suché konáriky. - Obrať všetko ovocie zo stromov. Pri zbere dajte pozor, aby sa nepoškodilo. |

Zelenina sa opäť vracia do záhrad (dokonca aj do tých mestských a moderných). A nielen to -zeleninové záhony začínajú byť dokonca veľmi moderné. Napokon, presvedčiť sa o tom dalo asi na všetkých tohtoročných prehliadkach trendového záhradného dizajnu v Európe. Ibaže už to nie sú klasické obdĺžnikové záhony s jedným druhom zeleniny. Tie dnešné bývajú netradične usporiadané, so zaujímavou skladbou rastlín a atraktívnymi doplnkami. Modernejšiemu riešeniu úžitkových partií záhrad nahráva aj fakt, že do sortimentu zeleniny pribudlo veľké množstvo zaujímavých kultivarov, ktoré majú nielen úžitkovú, ale najmä vysokú okrasnú hodnotu - ich listy, prípadne stonky sú zaujímavo farebné, netradične štruktúrované, s výraznými žilkami či kresbou, takže môžu smelo súperiť s niektorými letničkami a trvalkami. Nehovoriac o bylinkách, ktoré sa tiež výborne hodia do modernej úžitkovej záhrady - aj medzi nimi sa nájde niekoľko nových druhov a kultivarov, a tak si dnes môžete vytvoriť na pohľad skutočne príťažlivé a zároveň krásne voňajúce výsadby. V modernej úžitkovej záhrade by sa určite nemalo zabúdať ani na ovocie. Mnohé ovocné dreviny môžu byť skutočnou pastvou nielen pre chuťové poháriky ale aj pre oči - ku klasike v podobe solitérnych stromov možno prirátať napríklad steny z malín, pergoly obrastené beztŕňovými černicami, čučoriedky vo vresoviskách a podobne.
Preč s nudnými hriadkami

Záhony v modernej úžitkovej záhrade môžu byť buď klasické, alebo praktickejšie zvýšené. Z pohľadu starostlivosti (netreba sa natoľko zohýbať), ale aj z estetického hľadiska sú lepšie zvýšené záhony, ktoré sú momentálne veľmi trendové. Ich steny môžete natrieť výraznou farbou tak, aby korešpondovali s fasádou domu či oplotením, a okraje upraviť tak, aby sa na nich dalo pohodlne sedieť. Prednosťou zvýšených záhonov je aj to, že pôda v nich môže byť špeciálne uspôsobená a oveľa kvalitnejšia než vo zvyšku záhrady. Môžete ich napríklad postupne napĺňať záhradným rastlinným odpadom a nakoniec doplniť po vrch kvalitným záhradníckym substrátom. Keď ich nasledujúcu jar vysadíte, rozkladajúce sa rastlinné zvyšky budú uvoľňovať teplo, čo mnohým druhom zeleniny prospieva. V prípade, že sa rozhodnete pre pravidelný klasický záhon, na ktorý sa bude dať pozerať zo všetkých strán, urobíte dobre, ak mu dáte zaujímavý lem. Môžete ho vytvoriť napríklad z pažítky, kvitnúcej aksamietnice alebo z bazalky, z majoránu (spolu sa však tieto dve rastliny neznesú) či nízkeho vždyzeleného krušpánu (kultivar Sufruticosa). Klasické (nie zvýšené) zmiešané záhony, určené na pohľad z jednej strany (napríklad pri plote), budú vyzerať atraktívne, ak v nich usporiadate rastliny podľa výšky.
Pôvodnú strešnú krytinu zväčša stačí len opraviť a poprekladať, ale keď je v zlom stave alebo je príliš ťažká, musíme ju vymeniť. Strecha sa posudzuje aj z hľadiska tvaru krovu, pretože ten vplýva na dispozíciu podkrovného bytu a dosiahnutie požadovanej svetlej výšky miestností.
Optimálnym tvarom strechy pre podkrovný byt je manzarda. V starších dedinských domoch však nie je bežná alebo sa v takomto dome podkrovie vyriešilo už v projekte. Na rekonštrukciu sa preto najčastejšie využívajú strechy sedlové a valbové. Okrem tvaru strechy hrá dôležitú úlohu jej sklon. Závisí od neho svetlá výška podkrovných miestností, výška zvislých stien pod šikminou a veľkosť využiteľnej podlahovej plochy. Zjednodušene sa dá povedať, že čím je strecha strmšia, tým je vhodnejšia. Sklon bežnej sedlovej strechy je u nás 45 stupňov, čo je vyhovujúce. Menší sklon možno zlepšiť zvýšením atikového muriva alebo osadením na konzolovito vyložený obvodový veniec. Strechy so sklonom pod 35 stupňov sú na rekonštrukciu nevhodné.
Dôležitá je konštrukcia krovu. Najvhodnejšia je krokvová konštrukcia bez väzných trámov. Používa sa pri strechách so sklonom vyše 40 stupňov a s dĺžkou krokvy do 5 metrov. Necháva podkrovný priestor voľný a nezaťažuje podlahu, pretože krokvy prenášajú zaťaženie na obvodové múry. Pomerne dobre vyhovuje aj hambálková konštrukcia s priečnymi vzperami. Menej vhodná je väznicová strecha s väznými trámami a podpernými stĺpmi - obnažené trámy sú efektným prvkom, ale môžu rekonštrukciu výrazne skomplikovať. Takmer nemožné je zobytnenie podkrovia zo zbíjaných väzníkov, ktoré podkrovný priestor rozdeľujú naprieč. Tieto krovy sa však používajú pri strechách s malým sklonom nevhodným na rekonštrukciu.
Na zateplenie podkrovia sa používajú aj strešné sendvičové systémy, ktoré v jednom konštrukčnom celku spájajú niekoľko technologických vrstiev. Najrozšírenejšie sú samostatné strešné panely a skladané strešné konštrukcie. Samostatné panely sú vyrobené na báze tvrdej polyuretánovej peny. Vonkajšiu stranu tvorí vodotesná fólia s hliníkovou vrstvou, spodná strana je potiahnutá parotesnou fóliou a jej súčasťou už môže byť drevený obklad alebo iný podhľadový materiál. Majú zabudovanú kovovú strešnú latu s perforáciou na odvetranie a odvodnenie dutiny pod strešnou krytinou, takže sa môžu ukladať priamo na krokvy.
Skladané strešné konštrukcie majú podobné zloženie s tým rozdielom, že dielce nie sú samostatné a ukladajú sa na plné drevené debnenie alebo strešné laty. Panely a skladané konštrukcie ležia priamo pod krytinou, takže krokvy a laty sú prakticky súčasťou interiéru, čo má priaznivý vplyv na ich trvanlivosť.
Rekonštrukcia pokračuje stavbou vnútorných priečok a stien. Existujú dva základné spôsoby - mokré murovanie a suchá montáž.
Dosky môžeme povrchovo upraviť omietkou, tapetami, maľbou alebo obložiť keramikou, dekoratívnymi stenovými panelmi z plastov a dreva. Priečky zo sadrokartónu unesú aj bežný keramický obklad, musia však byť stabilné a dobre vyschnuté. Suchou cestou sa dajú montovať aj kazetové stropné podhľady. Kazety sa vkladajú do nosných roštov zavesených pod stropom. Vzniknutú dutinu možno využiť na vedenie elektroinštalácie, montáž osvetlenia a vzduchotechnických zariadení.
Podlaha v podkrovnom byte nesmie príliš zaťažiť pôvodný strop, a pritom musí dobre izolovať proti krokovému hluku. Tieto podmienky najlepšie spĺňajú suché plávajúce podlahové systémy.
K podkroviu patria strešné okná

Nemôžeme zabudnúť na schodisko
Zdravotnotechnická inštalácia - rozvody vody a plynu, odpady, elektroinštalácia a vzduchotechnika - sa v podkrovnom byte montujú do inštalačných parapetov na klasickom murive a potom sa zakryjú napríklad sadrokartónom, alebo do soklov v konštrukcii suchých stien, do dutín priečok, pod suchú podlahu alebo pod stropný podhľad. Montáž vody a plynu robí odborná firma, ktorá musí predložiť atest všetkých materiálov a zariadení a urobiť prevádzkové skúšky podľa príslušných noriem. Aj elektroinštaláciu musí zrealizovať odborná firma. Avšak na zabezpečenie dostatočného istenia, priemeru vodičov a vhodných polôh zásuviek je dôležité vopred vedieť, ktoré väčšie spotrebiče budú v byte umiestnené, napríklad práčka, sušička, vírivá vaňa, umývačka riadu, elektrický sporák alebo lokálne elektrické kúrenie.
Kúrenie v podkroví možno napojiť na existujúcu vykurovaciu sústavu v dome, ale veľakrát je vhodnejšie inštalovať iba lokálne vykurovacie telesá alebo postaviť nové etážové kúrenie s vlastným zdrojom tepla. Limitujúca môže byť dostupnosť paliva, kapacita rozvodov a komínov a nosnosť podlahy.
Rastúce ceny energií upozorňujú aj na prednosti plochej strechy ako efektívnej konštrukcie - zateplenie plochej strechy s miernym sklonom (do 10°) je výhodnejšie, najmä vzhľadom na elimináciu tepelných mostov. Z hľadiska komfortu bývania azda netreba pripomínať, že pod takouto strechou vzniká plnohodnotný priestor s možnosťou ľubovoľného dispozičného členenia. Navyše, plochá strecha sa môže premeniť aj na veľkorysú terasu či záhradu. Výsledná cena konštrukcie plochej strechy závisí nielen od konštrukčného systému, množstva a druhu aplikovaných vrstiev, ale aj od náročnosti realizácie.
Vhodná povlaková krytina
Ďalšou možnosťou je realizácia strechy s obráteným poradím vrstiev, ktorá si nevyžaduje aplikáciu parozábrany, čo predstavuje ušetrenie financií. Na druhej strane do tejto konštrukcie musí ísť extrudovaný polystyrén, ktorý je o niečo drahší ako penový. Nevýhodou je, že sa voda dostane až na hydroizoláciu, čo zvyšuje riziko väčších tepelných strát. S vodou často prichádza nános semien, ktoré v miestach medzi hydroizoláciou a tepelnou izoláciu môžu začať klíčiť. Ak nie je hydroizolácia dostatočne odolná proti prerastaniu koreňov, môže sa porušiť. Výhodou strechy s obráteným poradím je, že v nej nedochádza ku kondenzácii vodnej pary. V súvislosti s neustále narastajúcimi cenami energií je čoraz dôležitejšia tepelnoizolačná vrstva, ktorá účinne bráni úniku tepla z domu. Ak nie je požiadavka na zvýšenie tepelnotechnických vlastností strechy, rieši sa na plochej streche iba otázka jej ochrany pred degradačnými účinkami vody.
Ďalšou možnosťou sú polyolefín kopolymér bitumenové pásy (POCB). Ide o materiál, ktorý je kombináciou vlastností fólií a asfaltovaných pásov. Polyolefínová fólia s nízkym obsahom asfaltu je zaradená do kategórie jednovrstvových hydroizolačných systémov. Táto termoplastická fólia s hrúbkou okolo 3 mm sa spája horúcim vzduchom. Ak bude zaťažená štrkom, možno ju voľne položiť, v ostatných prípadoch ju treba mechanicky zakotviť. Je kompatibilná s polystyrénom i asfaltom, takže ju netreba oddeľovať geotextíliami. Výhodou tohto materiálu oproti PVC fóliám je, že si nevyžaduje klampiarske plechy na kotvenie v miestach detailov. Možno ju priamo napojiť na konštrukciu, čo znižuje náklady na realizáciu detailov strechy. Zároveň predstavuje aj bezpečnejšiu voľbu z hľadiska odolnosti hydroizolačnej vrstvy. Po dlhý čas čelili asfaltované pásy kritike. Nespoľahlivosť oxidovaných asfaltovaných pásov už nahradili vylepšené modifikované asfaltované pásy, ktoré sa vyrábajú z asfaltu s pridaním vhodných elastomérov (SBS modifikácia) alebo plastomérov (APP modifikácia). Oproti fóliám ponúkajú modifikované asfaltované pásy výhodu dvojvrstvového systému, ktorý sa odporúča z hľadiska vyššieho zaťaženia, bezpečnosti i následnosti prác. V takomto prípade sa ako parozábrana aplikuje asfaltovaný pás s hrúbkou 3 až 4 mm s hliníkovou nosnou vložkou. Na tepelnú izoláciu sa umiestni spodný pás s hrúbkou 4 mm s jemným posypom a horný pás sa nataví na spodný s hrúbkou 4,2 mm s hrubozrnným posypom. Pre jednovrstvový systém, ktorý investori volia pre nižšie náklady, sa odporúča hrúbka 5,2 mm. Asfaltované pásy sú ľahko opracovateľné, čo zjednodušuje realizáciu detailov. Ak sa ako tepelná izolácia použijú polystyrény, pre bezpečnosť sa používa spodný samolepiaci asfaltovaný pás a horný pás s hrubozrnným posypom sa natavuje.
Nosná konštrukcia šikmej strechy - krov
Tepelná izolácia
Strešná krytina
Doplnky a detaily
Samozrejmosťou súčasných striech je, že spĺňajú svoju prvoradú úlohu - ochranu interiéru pred atmosférickými zrážkami. Z architektonického hľadiska umožňujú ploché strechy nápadité a variabilné riešenia. Nevšedné rozmery stavby, atypické pôdorysy domov či netradičný terén pozemku sú pre tvorbu strechy výzvou. Použitím plochej strechy sa elegantne odkrýva jedinečný priestor na jej využitie na viacúrovňové bývanie s terasami a strešnými záhradami. Zazeleňovanie plochých striech má svoje opodstatnenie aj z hľadiska ekológie a zdravej klímy v dome. Vegetačné strechy podporujú zdravú klímu, tlmia hluk a chránia strechu aj celú stavbu. Plochá strecha ponúka svojim užívateľom pri jednoduchej a rýchlej realizácii všetky dostupné variabilné možnosti povrchových úprav (od pochôdznosti cez pojazdnosť až po vegetačné strechy).
Vhodný hydroizolačný systém
Kvalitný servis k betónovej strešnej krytine od KM Beta
Hrúbka izolácie podkrovia závisí od klimatickej náročnosti prostredia a je ovplyvnená rozdielom a striedaním teploty vonkajšieho a vnútorného vzduchu, prúdením a vlhkosťou vzduchu. Teplota vonkajšieho vzduchu závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Na hrúbke strešnej izolácie by však nemali šetriť ani obyvatelia z klimaticky teplejších oblastí, napríklad z juhu Slovenska. Hrúbku tepelnej izolácie určí presný výpočet, ktorý zohľadní vlastnosti konštrukcie, podnebie i ostatné faktory. Na každú strechu treba zvoliť individuálny variant tepelnej ochrany s ohľadom na vonkajšie a vnútorné podmienky.
Medzi, pod a nad
Izolácia pod krokvami síce vytvára celistvú vrstvu strešného plášťa, ale zmenšuje vnútorný priestor a znižuje akumulačnú schopnosť miestnosti. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade je nosná konštrukcia vystavená výkyvom teplôt vonkajšieho vzduchu, a keďže zároveň znižuje aj svetlú výšku podkrovia, tento spôsob ukladania izolácie sa veľmi nevyužíva. Tepelná izolácia nad krokvami síce zväčšuje hrúbku strešného plášťa, ale túto skutočnosť preváži celý rad výhod. Keďže pri uložení tepelnej izolácie nad krokvy môžeme vytvoriť celistvú tepelnoizolačnú vrstvu strešného plášťa, pravdepodobnosť vzniku tepelných mostov je minimálna. Súvislá vrstva izolácie bez tepelných mostov ochráni nosnú konštrukciu krovu pred striedaním teplôt, čo predĺži jej životnosť. Navyše, ukladanie tepelnej izolácie nad krokvy umožňuje priznať konštrukciu krovu v interiéri a ponechať krokvy viditeľné. Ide o veľmi elegantný aj ekonomický spôsob zateplenia šikmej strechy.
Je to stavebná konštrukcia nad posledným podlažím, má vodorovnú polohu, so sklonom do 10°. Táto konštrukcia má chrániť vnútorný priestor objektu pred dažďom, vetrom, snehom a teplom a je vystavená priamemu pôsobeniu nepriaznivých účinkov poveternostných vplyvov. Z toho vyplýva, že základným faktorom pri rozhodovaní, aký typ strechy zvoliť pre rodinný dom, by mali byť prírodné podmienky - podnebie a charakter krajiny. Tvrdohlavá snaha ísť proti prírode sa väčšinou nevypláca. Ak sa rešpektujú prírodné deje a krajina, potom sa vhodne zvolená strecha aj s celým objektom stáva organickou súčasťou stavby. Taká strecha potom dobre slúži dlhé roky.
Ktorá je tá pravá?
Krytiny plochých striech:
Prečo si zvoliť plochú strechu?
K najčastejším problémom patrí netesnosť a následné zatekanie do strešného plášťa, a potom aj do interiéru. Hydroizolačné asfaltované pásy (a na starých strechách i asfaltové lepenky s asfaltovými nátermi) boli v minulosti u nás takmer jedinou používanou vodotesnou izoláciou plochých striech a táto technológia sa dodnes spája s poruchami plochých striech. Kvalitné modifikované asfaltované pásy a hydroizolačné fólie zo začiatku 90. rokov minulého storočia významne znížili tieto chyby plochých striech, predpokladom však bola kvalitná práca realizačnej firmy. Problém môže nastať aj pri nedostatočne vyspádovanej streche požaduje sa sklon minimálne 1°, aby bol zabezpečený odtok zrážkovej vody do vpustov. Nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou spolu s poveternostným vplyvmi (mráz a UV žiarenie) výrazne znižujú životnosť povlakovej krytiny. Nové technológie pri výrobe PVC fólií, zabojovali aj v tejto oblasti a znížili riziko vplyvu stojatej vody na životnosť krytiny. Pomáha to najmä pri rekonštrukciách, kedy nie je možné dosiahnuť dostatočný spád plochej strechy.
Betón je kvalitný stavebný materiál, ktorého zdravotnú neškodnosť spoľahlivo preverili roky používania v stavebníctve. Betónové škridly od spoločnosti KM Beta sa vyrábajú z prvotriednych prírodných surovín: akostného portlandského cementu, kremičitého piesku, vody a pigmentov oxidu železa. Ide o prírodné materiály, ktoré sa v prírode nachádzajú takmer v neobmedzenom množstve. Piesok sa, navyše, ťaží v oblasti Moravskej Sahary. Tá sa rozprestiera južne od moravského Bzenca, neďaleko od výrobného závodu. Preprava vstupných surovín je tak šetrná k životnému prostrediu, lebo emisie CO2, ktoré vznikajú pri spaľovaní palív, sú veľmi nízke. Betónová strešná krytina je recyklovateľná a neobsahuje žiadne chemické látky, ktoré by zaťažovali životné prostredie alebo zvyšovali horľavosť materiálu.
Záhonové ruže sú charakteristické ušľachtilými veľkými kvetmi, kvitnúcimi jednotlivo alebo vo veľkom počte na jednom kríčku. Pestujú sa pre kvety, preto celkový vzhľad dreviny (kríčka) je až na druhom mieste. Využíva sa pri nich pôsobivý efekt kvitnutia jednotlivých kvetov pri veľkokvetých ružiach alebo bohatstvo kvetov pri mnohokvetých ružiach, či efekt spojenia drobnejších kvetov a nízkeho vzrastu pri miniružiach. Vyznačujú sa väčšou chúlostivosťou a väčšími nárokmi na starostlivosť než ostatné skupiny. Záhonové ruže sú najpočetnejšou a záhradnícky najvýznamnejšou skupinou. Sú to mnohonásobné krížence ďalej rozdelené na podskupiny: veľkokveté, mnohokveté a miniatúrne (zakrpatené) ruže.
Veľkokveté ruže sa pestujú pre ušľachtilé puky a kvety a používajú sa na rez a viazačské účely. V súčasnosti sú zastúpené takmer výlučne čajohybridmi, väčšinou voňavými. Záhony z veľkokvetých ruží umiestňujeme v záhradnom priestore tak, aby ich krásu bolo možné detailne pozorovať. Mnohokveté ruže sú nízke, vyznačujú sa mnohokvetosťou a dlhokvetosťou (remontantnosťou), preto sú vhodné aj na veľkoplošné výsadby. Kvitnú po celé leto. Záhony mnohokvetých ruží môžu byť nielen na miestach, kde možno kvety detailne pozorovať, ale aj v pohľadovo vzdialených kútoch záhrady, ktoré dokážu presvetliť bohatou škálou najmä teplých farieb. Miniatúrne ruže sú skupinou najmenších ružových kríkov s minimálnymi nárokmi na priestor, dosahujú výšku len 20 až 30 cm. Kvitnú od júna nepretržite do konca vegetačného obdobia. Hodia sa do menších úprav, átrií a strešných záhrad. Dajú sa použiť i do skaliek, na úzke záhony a obruby, na pestovanie v nádobách, ale aj na balkón alebo okenný parapet.
Sadové ruže sú vyššie (i nižšie) kríky ruží mohutnejšieho malebného vzrastu, v čase kvitnutia obsypané množstvom jednoduchých, ale aj plných kvetov. Pri ich umiestňovaní v záhrade sa berie do úvahy, okrem kvetov a dĺžky kvitnutia, aj ich celkový habitus - vzrast, spôsob vetvenia a olistenie kríka. Vyššie (2 až 2,5 m) sa používajú jednotlivo ako solitéry alebo v málopočetných skupinách, no môžeme ich využiť aj na vytvorenie nepriestupného, voľne rastúceho (nestrihaného) a kvitnúceho živého plota. Vyznačujú sa odolnosťou, niektoré (najmä botanické) druhy aj úplnou nenáročnosťou na životné podmienky.
Mnohé nižšie druhy, najmä rýchlo vytvárajúce hustý pokryv odnožovaním, sa dajú využiť v extrémne suchých a svahovitých polohách. Veľmi vhodné sú aj na osadenie záhradných múrikov, oslnených svahových polôh, uplatnia sa v blízkosti schodísk a terás. Veľmi nízke odrody sú výborné pre malé záhony alebo nádoby. Väčšina je nenáročná aj na starostlivosť a nepotrebuje zimnú prikrývku. Sadové ruže delíme podľa pôvodu alebo vybratých vlastností na podskupiny: sadové ruže šľachtené, botanické ruže, historické ruže, anglické ruže, pokryvné ruže. Hoci sa vôňa považuje za jeden z typických znakov ruží, druhov a odrôd, ktoré výrazne voňajú, je len asi jedna pätina. Pri výbere odrody do záhrady (zvlášť menšej) však môže byť príjemná vôňa ružového kríka rozhodujúcou vlastnosťou.
Do tejto skupiny zaraďujeme krížence ruží s mimoriadne dlhými (3 až 5 m), bohato kvitnúcimi výhonmi, ktoré sa za slnkom vyťahujú (vzpierajú) pomocou ostňov. V záhrade ich treba vyväzovať k opore. Prispôsobené tvaru opory dokážu vytvoriť vodopád kvetov preklonený ponad plot, zakvitnutý oblúk nad vstupom, kvetinový altánok, voňavý baldachýn na pergole alebo kvetmi zakryť nevzhľadnú stenu. Patria sem odolnejšie i chúlostivejšie odrody, ktoré treba na zimu prikrývať. Popínavé ruže vyžadujú slnečné stanovište. Ak ich chceme vysadiť k domovej stene, najvhodnejšia je orientácia na juhovýchod alebo juhozápad. Na starostlivosť sú stredne náročné, lebo ich treba vyväzovať k opore a pravidelne každoročne strihať, aby bohato kvitli.