Březen 2010

Školstvo Vzdelanie obyvateľstva

24. března 2010 v 13:52 | Kristian Mikulovský |  Klub

Školstvo

Vzdelanie obyvateľstva
Za starodávna matka bola nielen matkou, ktorá ľudskému pokoleniu dávala najkrajšiu hrivnú - d i e ť a, bola nielen manželkou, ktorá sa starala o domácnosť, pripravujúc denné živobytie, ale bola súčasne i učiteľkou, ktorý vychovávala Bohom jej zverené deti už od najútlejšieho veku.
Ona to bola a ona je to, ktorý dieťa učí sa prežehnávať, robiac mu sprvoti sama znamenie kríža na čielku a pozdejšie vedie za rúčku, aby samé sa priučilo prežehnávať; ona je to, ktorá, len čo dieťa počína žvatlať, vkladá mu na nepoškvrnený jazýček prvá slová modlitby Páva a Zdravasu, nezabudnúc doložiť krehkú modlitbienku k Anjelovi strážcovi. A pozdejšie, keď dieťa pomaly vyrastá, žiari mu svojím príkladom a dáva ponaučenia pre všetky okolnosti život, aby raz, keď samé nastúpi cestu života, nestroskotalo na nej.
Takto bolo i s matkami hnilčíckymi.
Najsvätejšia materská povinnosť voči vlastnému plodu vnukala jej, aby sa dieťaťu s celou láskou venovala.
Pravda, bolo to možné dovtedy, kým dieťa nosievala v svojom náručí zovretí. Keď však dieťa dorastalo i matke pribudli nové starosti. A často sa stalo, že nemohla sa mu venovať tak, ako to robievala v prvých mesiacoch a v prvých rokoch jeho života.
Bolo treba nájsť nejaké východisko a súčasne bolo treba riešiť i problém ďalšieho vývinu po stránke najzákladnejších požiadavkou vzdelania. A keďže školy nebolo, rozriešilo sa to tak, že obyčajne chápavejší starec alebo starenka ujali sa detí, aby po rodičoch mohli dať deťom to najpotrebnejšie, aby ich naučili čítať, písať a modliť sa.
Podobné východisko našlo sa v minulom storočí i v obci Hnilčík . Deti nechodili do učenia cez jesenné a jarné mesiace, ale poväčšine len v zime, keď stráne pokryli biele snehy a cez doliny preháňali sa divoké snehové povíchrice a fujavice.
A ako spomínajú zbytky starých ľudí, robilo im to veľkú radosť, keď mohli brodiť sa po závejoch, aby sa ohriali nielen na telo, ale hlavne na duši a na duchu u " tetky Zuzanky" Zuzany Krestianovej, ktorá vediac čítať priučovala jej opatere zverené deti prvým písmenkám abecedy zo šlabikára. Podľa ústneho podania starších /vd. Júlia Gabonajová nar. r. 1877/ mimo čítania písania venovala veľkú starosť náboženskej výchove, vyučovaniu katechizmu a biblie. A deti, ktoré jej za zimné mesiace platili ako výchovné " 1 z l a t k u " t.j. dve koruny, radi ju počúvali, lebo vedela zaujímavo, šikovne a pútavo rozprávať, pripojujúc ku každému vysvetleniu mravné ponaučenie pre život.
Koncom minulého storočia a počiatkom tohto keď závody tak na Bindte ako aj na Roztokách založili svoje vlastné " z á v o d n é š k o l y " deti baníkov z obce /Dolný Hnilčík/ museli chodiť do týchto škôl. Tak sa stalo, že deti z obce vyrojili sa dvoma smermi. Doliny na Bindt a na Roztoky ožili pod krokmi detí.
Škola v obci Hnilčík /Dolný Hnilčík/
V roku 1931 sa započalo samostatné vyučovanie v obci Hnilčík /Dolný Hnilčík/ a to v dome č. 30 všeobecne nazývanom " D o t u r b i n y" podľa toho, že kedysi banský závod na Bindte mal tuná svoju turbínu. Prvou učiteľskou silou v obci Hnilčík /Dolný Hnilčík/ sa stala Priska Ruttkayová, dcéra riaditeľa školy na osade Hnilčík/Horný Hnilčík/, Jozefa Ruttkayho. Keď sa však javí potreba zväčšiť počet tried v roku 1933 prichádza učiteľ Ján Frlička.
Ako už bolo vyššie spomenuté, miestni obyvatelia, poväčšine baníci, boli nútení svoje deti posielať do závodnej školy toho závodu, na ktorom zarábali pre seba a pre rodinu na každodenný chlebíček. A tak sa stalo, že deti miestnych haviarov museli cez vŕšky vykračovať do závodnej školy na Bindte, poprípade na Roztokách. Tej povinnosti nedalo sa vyhnúť, lebo predstavení závodov kŕčovite sa pridržiavali sa tohto hesla: " kto na ktorom závode pracuje, nech si je vedomý svojej povinnosti voči tomu závodu", a neradi upúšťali od svojej zásady a tým menej ochotne robili nejaké výnimky, ledaže v najkrajnejšom prípade. Deti museli prekonávať ťažké cesty a v určitých ročných obdobiach, najmä v jeseni, keď nastali dažďové pľúšte alebo v zime, keď vysilujúce chôdze.
Obrat v tomto zadelení nastáva, keď v doline ozvú sa prvé ozveny nezamestnanosti tunajšieho obyvateľstva. Závody zastavujú prácu, prepúšťajú baníkov a odkazujú ich len na nezamestnaneckú podporu.
V tej dobe zrodí sa plán mať vlastnú školu. Keď už otcovia musia prelykať krušnú skyvu chleba, nech sa teda aspoň deťom uľaví.
Za richtárovania Jozefa Pacigu robia sa predbežné prípravy k stavbe školy, zadovažuje sa materiál pre stavbu, obec prispieva určitou sumou _ a ostatok doplňuje sa zo štátnej podpory. Nová škola má sa stať naozaj reprezentačným kultúrnym stánkom, ktorú má obec povýšiť medzi naozaj kultúrne obce.
Školská budova bola vyplánovaná tak, že bude mať tri učebné miestnosti, byt pre riaditeľa, byt pre slobodnú silu a dva kabinety. Podľa tohto plánu bola aj vystavená.
Na výstavbe školy majú podiel niekoľkí stavitelia, medzi ktorými nachádzame mená: Beňo, Šašinka, Kručko, Klein, všetci zo Spišskej Novej Vsi. Posledný prevedie prácu až do zakončenia a odovzdáva ju svojmu cieľu roku 1939.
Pri stavbe školy prihodí sa malá nepríjemnosť.
Keď totiž dokončili stavbu školy, na veľké prekvapenie spozorovali, že školu vystavili na cudzom pozemku, ktorý nebol zakúpený na tento cieľ. Totiž niektorí chytráci posunuli stavbu, čím sa dostala na cudzí pozemok. Na šťastie majiteľ pozemku Ján Vansáč zo Závadky nerobil nijaké ťažkosti s dodatočným odpredajom pozemku, ktorý obec zakúpila. Keďže budovateľkou školy je obec, nová škola dostáva meno: O b e c n á ľ u d o v á š k o l a n a H n i l č í k u .
Prechodom času i škola mení svoj ráz a svoje pomenovanie. Koncom prvej republiky menuje sa : Š t á t n a ľ u d o v á š k o l a za Slovenskej republiky mení sa na K a t o l í c k u ľ u d o v ú š k o l u , po roku 1945 znova dostáva ráz štátnej ľudovej školy a po znárodnení školstva /zák.č.95/ 1948 zo dňa 10.mája 1948 Sb.z. a n. - zjednotená škola / dostáva nové pomenovanie: N á r o d n á š k o l a neskoršie Z á k l a d n á š k o l a.
V škole sa od roku 1939 vystriedalo viac učiteľov a učiteliek a poslednou učiteľkou bola Darina Matíková .Základná škola bola na základe integrácie škôl dňa 30.6.1978 zrušená.
V časti tejto budove bola zriadená v roku 1947 M a t e r s k á š k o l a , v ktorej vyučovanie trvá dodnes a od roku 1972 s celodennou starostlivosťou a kuchyňou v dvojsmennej prevádzke.
Škola v osade Hnilčík /Horný Hnilčík/
Prvý záznam o existencií školy sa nachádza v Kanonickej vizitácií a to z roku l806 a dalo ju postaviť mesto Spišská Nová Ves. Kanonická vizitácia z roku l832 spomína o školskej budove z roku 1806 doslovne toto: Školská budova má len jednu izbičku, veľmi malú tak pre učiteľa ako aj pre deti v hojnom počte dochádzajúcich na vyučovanie. Ústnym podaním zachovalo sa tvrdenie, že škola bola kedysi v dome č.15,ktorý stál naproti cintorínu a kaplnke sv. Jána Nepomuckého, teda v dome kde býval Ján Servatka.
Rok 1876 prináša nové zdokonalenie vo výučbe v osade. O tom na hovorí Kronika fary toto: Roku 1876 Slávne mesto Nová Ves/Igló/ postavilo novú, úhľadnú, drevenú školu pri dome Jozefa Bednára .
Ľudstvo každým rokom sa zdokonaľuje a modernizuje a čo bolo zadávna dobre časom sa prežije a volá po zdokonalení a prestavbe. K tomu prispelo i to, že dietok v doline pribúdalo a tak mesto Spišská Nová Ves vo februári l936 vypisuje verejný súbeh na vypracovanie plánov pre novostavbu novej obecnej ľudovej školy. Rada mesta prijala návrh arch. ing. Júliusa Záchenského z Ružomberka za 242 000.- Kč.
Stavba školy s menšími prekážkami a za dozoru Zoltána Patakyho zo Spišskej Novej Vsi sa dokončila koncom augusta 1937 a bola slávnostne odovzdaná 19.septembra 1937.Odvtedy škola slúžila Bohu i národu, časnej i večnej budúcnosti z drobných detí vyrastajúcim občanom. .
Tak ako ostatné školy v terajšom katastri obce prešla rôznými názvami, naposledy to bola Základná škola a to až do 1.7.1976, keď bola zrušená z dôvodu integrácie škôl v okrese. V budove školy bol v roku 1982 zriadený Dom pionierov a mládeže, neskoršie po roku l990 sa zmenil názov na Centrum voľného času v ktorých sa realizovali mimoškolské aktivity žiakov. V roku 2004 Centrum bolo zrušené a budova školy delimitovaná do majetku obce, ktorá ju v roku 2005 predala na výstavbu penziónu p. Almašiovej zo Spišskej Novej Vsi .
Prvý učiteľ, ktorý tu začal pôsobiť je vlastným menom neznámy, asi hlbšieho vzdelania nemal a len vlastnou usilovnosťou a šikovnosťou vyšvihol sa na vychovávateľa a učiteľa hnilčíckych haviarčat. Zato medzi pospolitým ľudom sa zachovala jeho prezývka"Švidrík". Vynikajúcimi učiteľmi, ktorý pôsobili na tejto škole boli Ján Kovalčík, Jozef Ruttkay, Hermína Fabianová rodená Ruttkayová a Ernest Bevilagva. Posledným učiteľom pred uzatvorením školy bola Mária Fabianová, žiačka Jozefa Ruttkaya.
Škola v Roztokách
I škola v Roztokách má svoje dejiny.V roku 1896 zakladá sa škola na priamu požiadavku spišského biskupa dr.Alexandra Párvy.Škola bola rázu katolického, majiteľom sa však stal Banský závod horno-sliezkej banskej spoločnosti a dostala názov Banská rímsko-katolická škola. Keď bane prešli do rúk Bansko drevárskej spoločnosti v Markušovciach udržiavala táto spoločnosť školu až do jej poštátnenia.
Škola na Roztokách prešla tými istými fázami svojho vývoja ako všetky školy farnosti. Z pôvodnej katolíckej školy sa stáva škola štátna, potom sa znova zkatolicizuje a nariadením SNR bola zoštátnená. Škola bola pre nedostatok žiakov a v rámci integrácie škôl v roku 1972 zrušená a prešla do majetku obce, ktorá ju využívala na rôzne občianske aktivity a kultúrno-spoločenské akcie až do roku 1988, keď ju predala VD Stavba Levoča, ktorá započala rekonštrukčné práce na rekreačné zariadenie pre svojich zamestnancov. Po novembri 1989 však rekonštrukčné práce postupne slabli, firma sa dostala do ekonomických problémov a roku 2003 je získal v dražbe ing. Poprocký, ktorý pokračuje v rekonštrukcií na rekreačné zariadenie.
Prvým kvalifikovaným učiteľom sa stal Július Kašprák, rodák zo Spišskej Novej Vsi. Tu strávil svoju mladosť v posvätnom zápale svojho povolania. Július Kašprák tu rozvinul svoju pedagogickú prácu až do základov a venoval svoje celé úsilie rozvoju školy až do roku 1923.
Vynikajúcimi učiteľmi, ktorí pôsobili na tejto škole boli Priska Jánošíková rodená Ruttkayová, Ján Frlička a Jozef Štepánek. Posledným učiteľom na tejto škole bola Mária Fabianová, rodáčka z Hnilčíka, ktorá prešla učiť na školu v osade Bindt.
Škola v osade Bindt
Kto dnes prejde cez Bindt, ovalí ho mŕtvolná tichosť a povzdychne si. Dávno tomu bolo ináč. Vysoké pece, v ktorých deň, noc pražila sa ruda, prichádzajúca a odchádzajúca električka s tempom života, ruch a pohyb, zástupy ľudí valiace z práce a do práce, haldy spod zeme vyneseného požehnania, živá vrava, kladivá kováčov a sviežosťou naplnené ľudské tváre, to všetko bolo jasným dôkazom, že tu beží život, ktorý keby sa kto opovážil zastaviť privolal by len biedu a núdzu do týchto končín.
Počiatkom roku 1870 bindtské závody boli už v takom rozkvete, že bolo potrebné vystavať nové budovy, tak pre závod, ako pre obyvateľstvo. Uprostred Bindtu takmer v jej srdci, stojí škola. Iba podľa školskej tabule, vyvesenej na štíte budovy sa dozvedáme, že tu chodili deti, aby sa vychovali v statočných ľudí.
So stavbou školy sa započína v roku 1871 a podľa prípisu banského úradu v Spišskej Novej Vsi č.5298/1873 zo dňa 26.septembra 1873 sa započína vyučovanie v závodnej škole. V roku 1932 prináša obrat v názve školy. Banský závod začal byť pomaly nevýnosný a po dvoch ťažkých obdobiach nezamestnanosti umlká, baníci hľadajú si inde živobytie, aby raz v roku 1939 úplne zanikol. Školu však berie do opatery štát, premieňa ju na štátnu, vecný náklad však uvalí na obec Hnilčík/Dolný Hnilčík/,kde osada Bindt politicky patrí. V škole sa vyučovalo aj po roku 1948 až do roku 1974 , keď ONV v Spišskej Novej Vsi z dôvodu integrácie škôl uzatvoril. Deti od 5 ročníka navštevovali školu v Nálepkove a do 4 ročníka v obci Hnilčík/Dolný Hnilčík/.
Prvým učiteľom, ktorý vyučoval v závodnej škole bol Jozef Farkaš, rodák z Kokavy. Najznámejším učiteľom ,ktorí vytrval v Bindte 34 rokov až do svojej smrti v roku 1923 bol Jozef Szedély, rodák z Medzeva. Spočíva si medzi svojími, ktorých vychoval pre Boha a ľudstvo na bindtnianskom cintoríne. Posledným učiteľom bola Mária Fabianová, rodáčka z Hnilčíka, ktorá zomrela v roku 1987.

Karel Gott: Pompézna oslava 70-tky

15. března 2010 v 16:11 | Kristián Mikulovský |  Významne osobnosti

Karel Gott: pompézna oslava 70-tky

Nevídaná oslava! Mnohonásobný Zlatý slávik Karel Gott, ktorý sa práve dnes dožíva okrúhlej sedemdesiatku, sa odvčera rána nezastavil. K jeho pražskej vile na Bertramka neprestajne prúdili fanúšikovia aj priatelia s darčekmi, kľučky u speváka si podávali aj poštár, ktorí mu nosili balíky. Gott zároveň osobne kontroloval prípravy na honosný narodeninový večierok v hoteli Ambassador v historickom centre Prahy. Keď sme zisťovali, či sú v hoteli niektoré izby ešte voľné, dozvedeli sme sa, že ich je k dizpozícii už len zopár.
"Z oslavy sa domov zrejme dostanem až ráno," netajil včera Gott, že si mienil večer naplno užiť. Na honosné párty k spevákovým sedemdesiatinám v pražskom hoteli na Václavskom námestí začali hostia prichádzať pred ôsmou večer. Pozvaných bolo takmer tisíc, nechýbali ani spevákovi najbližší kolegovia a priatelia. Medzi gratulant bola aj Lucie Bílá (43) či Helena Vondráčková (62) s manželom Martinom Michalom (50).

"Máme pre Karla jedno špeciálne prekvapenie. Nesieme mu DVD s prepísaným unikátnym záznamom Karlovho koncertu ešte z roku 1968 v Riu de Janeiro, " prezradila nám tesne pred príchodom na párty Vondráčková.

HOTEL AMBASSADOR: Takmer celý zaplnili spevákovi hostia.

Vyberané dobroty

Oslávenec so zástupom gratulantov zabral takmer celý hotel. A nebol to veru lacný špás. Takmer všetky izby boli včera beznádejne obsadené. Pritom nocľah vo vychytenom Ambassador vyjde počas letnej sezóny na 300 eur (9-tisíc korún).
"Máme už len päť voľných izieb, no do večera môžu byť aj tie obsadené," informovala nás okolo obeda pani zodpovedná za rezervácie.
Pre hostí bolo nachystané bohaté labužnícky menu a množstvo kvalitných nápojov. Podľa našich zistení sa už od rána chladili stovky litrov vína a sektu, milovníci piva mali na výber niekoľko značiek. Pochutiť si mohli na špecialitách z bravčového a kuracieho mäsa a diviny. Nechýbal guláš z diviaka, bifteky zo srncov az daniela, jemné zajačie pastetou, ryby a rôzne morské špeciality. Veľkolepý jedálny lístok dopĺňali francúzske syry a vsakovake zákusky.
Hodnota okázalej narodeninovej párty mohla byť podľa odhadov spevákovho okolia najmenej 200-tisíc eur (vyše 6 miliónov korún). "Dolná hranica takéhoto pohostenia na osobu vyjde 200 eur (6 000 korún), no všetko závisí najmä od nápojov a morských špecialít, "potvrdil nám známy bratislavský hotelier.
A zrejme práve to, že "národný poklad" na svojich blízkych nešetril, spôsobilo, že sa hostia vo výbornej nálade rozchádzali až nadránom.

Peniaze

10. března 2010 v 19:45 | Kristián Mikulovský |  Architektúra

Peniaze

Pre mnohých ľudí sú peniaze problémom.
  • Niekto má peňazí málo a trie biedu.
  • Iný má peňazí veľa a príde o ne.
  • Alebo má veľa peňazí a stále sa bojí, aby neochorel.
  • A ďalší má síce peňazí primerane, ale stále by chcel viac.
Dá sa teda povedať, že v skutočnosti býva skôr problémom náš vzťah ku peniazom, či ku svojím možnostiam. Peniaze samé o sebe predstavujú moc a každý by jej chcel viac. No nie každý s ňou dokáže správne zaobchádzať.
Je jasné, že v našej spoločnosti je všetko nastavené tak, že ako hlavné platidlo sa používajú peniaze. Chceš niečo? Zaplať. To sa týka aj najzákladnejších potrieb človeka - stravy, bývania… Preto tí, ktorí sa k peniazom nevedia dostať často trú biedu, živoria.
Asi najznámejší a najrozšírenejší spôsob ako získať peniaze je zarobiť si ich. Človek poskytne určitú službu a za ňu dostane dohodnutú odmenu. Ak ide o pravidelnú prácu, zvykneme to nazývať zamestnaním. Náš systém je zariadený tak, že vychováva mravce - pracovitých ľudí, ktorí sa stanú niečími zamestnancami.
Ak zarábate peniaze v zamestnaní, je tu problém. Výška vášho príjmu je limitovaná vašim časom. Napríklad ak pracujete 8 hodín denne a zarábate trebárs 70 korún za hodinu, to je 160 hodín práce za mesiac za 11 200 korún. To je veľmi málo, tak zarába nekvalifikovaný človek. Skúsenejší pracovník už dostane väčšie peniaze trebárs 150 korún na hodinu. Zarobí 24 tisíc. Ak mu tieto peniaze nestačia, môže sa zamestnať v inej firme. Trebárs na 4 hodiny denne, tiež za 150 korún na hodinu. Získa 12 tisíc korún. Drie od svitu do mrku. Ak by skúsil ešte pridať prácu cez víkendy na nejakej stavbe trebárs za 100 korún na hodinu cez víkend po 10 hodín, zarobí ďalších 8000 korún. Otročí bez odpočinku a jeho mesačný príjem je 44 tisíc korún. Väčšie peniaze pri danej kvalifikácii nedostane. Keby chcel na hodinu 200 korún, našli by sa traja ďalší ľudia, ktorí radi spravia rovnakú prácu za 150 korún.
To je finančná pasca, z ktorej málokto môže uniknúť. Vaše vzdelanie určí, ako hodnotnú prácu dokážete spraviť. Neviete nič? Nepočítajte s príjmom príliš nad 100 korún. Ste expert, akých je málo? Možno sa dostanete aj na 1000 korún za hodinu. Aj tak však bude váš príjem limitovaný počtom odpracovateľných hodín. Kým budete svoj čas vymieňať za peniaze, situácia sa veľmi nezlepší.
Lepšie je nájsť spôsob, ako by peniaze mohli pracovať za vás. To chce kvalifikáciu, nápad a odvahu ísť do toho. Hovoríme o podnikaní. Ak si založíte firmu, časom sa dostanete do stavu, kedy začnete zarábať tak dobre, že môžete nechať peniaze pracovať za vás. Môžete ich investovať. Alebo si za ne kúpite čas nejakého pracovníka, ktorý bude pracovať za peniaze.
Druhá vec, ako získať, či mať peniaze je neminúť ich.
Klasická chyba zamestnancov (ľudí, ktorí majú zmýšľanie zamestnanca) je, že všetko čo zarobia aj hneď minú. Ak dostanú mimoriadnu prémiu, ihneď idú do supermarketu a kúpia si niečo čo predtým chceli, ale nemali na to. Výsledok: bez ohľadu na to, aký majú celkový príjem sú vždy na konci mesiaca na nule. Tento postoj je veľmi častý a nebezpečný.
Preto ak chcete peniaze, musíte sa ich predovšetkým snažiť udržať. Nesmiete podľahnúť lákavej reklame, ktorá má jediný cieľ - vytriasť z vás peniaze. Chcete byť bohatí? Neplytvajte, nedoprajte si nič luxusné, žite skromne. Musíte šetriť peniaze. S ušetrenou sumou sa dá všeličo spraviť - investovať, zriadiť si živnosť. Použiť peniaze na to, aby vám zarobili ďalšie.
Kým budete stále blízko finančnej nuly, nezdvihnete sa zo dna biedy.

Ekológia, ochrana životného prostredia

1. března 2010 v 22:01 | Kristián Mikulovský
Ekológia, ochrana životného prostredia

Ekológia - skúma vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím.
-Ako vedná disciplína vznikla až v 19. storočí.
Má mnoho odborov: ekológia rastlín, živočíchov, mora, lesa, všeobecná ekológia.
Prostredie spolu s organizmami vytvára - ekosystém.
Biosféra = všetky ekosystémy. Biosféru ohrozuje prílišná chemizácia, hromadenie odpadkov, priemysel....

Prílišná chemizácia: sa prejavuje všade v prírode, ovplyvňuje náš každodenný život.
Existuje vyše 4 milióny umelo vyrobených látok (plasty, umelé vlákna, farbivá)
Pesticídy (chemikálie na hubenie škodcov), ktoré môžu vážne ohroziť zdravie. (napr. v Maďarsku sa narodili postihnuté deti od rýb)
- zvyšujú výskyt civilizačných a rakovinových ochorení,(v chemických továrňach sa dostávajú do ovzdušia jedovaté látky).
- zdravotný stav ohrozujú aj skládky jedovatých odpadov "čierne skládky".
Ďalším problémom je znečisťovanie ovzdušia:
- plynné exhaláty z tovární, z tepelných elektrární, výfukové plyny - zapríčiňujú :
odumieranie lesov, kyslé dažde, nedýchateľné ovzdušie vo veľkých mestách.
CO2 (oxid uhličitý) a iné škodlivé látky vytvárajú skleníkový efekt a ozónovú dieru.

Skleníkový efekt môže spôsobiť postupné ohrievanie, roztopia sa ľadovce a stúpne hladina morí a zatopia sa časti kontinentov.

Smog- pôvodne to bola zmes dymu a hmly v priemyselných mestách, dnes hovoríme aj o smogu z výfukových plynov. (1952 - v Londýne - smogová katastrofa).

Znečistenie morí a vodných tokov. Znečisťujú sa priemyselnými odpadmi, hnojivami pesticídmi.
Do riek v SR sa ročne dostáva približne milión ton znečisťujúcich látok.
Aj ropa z havarovaných tankerov spôsobila mnoho ekologických katastrof.

Znečistenie pôd:
Pôdu ohrozujú kyslé dažde, pesticídy, stavba ciest, domov, závodov.

Vyrubovanie tropických lesov:
Môže spôsobiť záplavy, zníženie hladiny kyslíka vo vzduchu i zmenu podnebia na celej Zemi.

Stavba jadrových elektrární:
Vážnou výstrahou je výbuch v atómovej elektrárni v Černobyli.

cunami v Thajsku
víchrica v Tatrách

Pre záchranu prírody sa zakladajú národné parky, prírodné rezervácie, chránené oblasti.
Organizácie: ?