Listopad 2009

Snečná aktivita v roku 2012

27. listopadu 2009 v 12:23 | Pridal Kristian Mikulovský |  Vesmír

Vznik Vesmíru

27. listopadu 2009 v 12:06 | Kristian Mikulovský |  Vesmír

Ako sa stať členom ESA?

27. listopadu 2009 v 10:42 | Kristian Mikulovský |  Vesmír

Ako sa stať členom ESA?

The Plan for European Cooperating Sites. Je program navrhnutý pre pomoc európskym krajinám, najmä tým ktoré do Európskej Únie pristúpili v roku 2004 pri ich vstupe do Európskej Vesmírnej agentúry (ďalej ESA).
V súčasnej dobe majú zmluvu podpísanu 4 krajiny - Rumunsko, Madarsko, Polsko a Česká republika, ktorá sa ale už 1.1. 2009 stane riadnym členom ESA. PECS pomáha stimulovať vzťahy so zainteresovanými európskymi krajinami, rozšíriť ich vedeckú a priemyslovú základňu aby sa v budúcnosti mohli stať plnohodnotnými partnermi ESA ako organizácie ktorej hlavným zameraním je veda a výzkum.
Formy spolupráce s ESA
  • Prvou je etapa, počas ktorej sa uskutočňujú rokovania smerujúce k podpisu dohody o spolupráci ( Cooperation Agreement), na základe ktorej potom dochádza k výmene skúseností medzi oboma stranami. Z dohody nevyplývajú pre spolupracujúce štáty žiadne finančné záväzky. Počas tejto etapy sa zistí skutočný záujem organizácií výskumu, vývoja a podnikateľov o účasť na aktivitách z oblasti vesmírneho výskumu a technológií. Odborníci zo spolupracujúcej krajiny sa môžu zúčastňovať na vzájomnej výmene informácií, školiacich programoch ESA, výmene výskumných pracovníkov a spolupracovať pri organizovaní seminárov ESA a podobných podujatí.
  • Druhou etapou je účasť krajiny v Programe pre spolupracujúce európske krajiny. Hlavným cieľom tohto programu je pripraviť štát na vstup do ESA, resp. podporovať užšiu spoluprácu s ESA. Od štátu sa očakáva finančný príspevok asi 1 mil. eur ročne, pričom tieto prostriedky zostávajú alokované v rozpočte pristupujúcej krajiny. Musia však byť účelovo viazané na podporu účasti organizácií v programoch ESA.
  • Treťou etapou je pristúpenie k medzivládnemu Dohovoru o založení Európskej vesmírnej agentúry, čo znamená plnohodnotné členstvo v ESA. Členský príspevok sa vypočítava na základe počtu členov ESA a výšky ich HDP. V prípade Slovenskej republiky by mohol činiť asi 2 - 3 mil. eur ročne. Taktiež je potrebné uhradiť jednorazový vstupný poplatok vo výške 1 mil. eur.
    Časť textu je prevzatá z justice.gov.sk


    Oficiálne stránky PECS:
    http://pecs.esa.int

História Európskej vesmírnej agentúry1945-1950

27. listopadu 2009 v 10:41 | Kristian Mikulovský |  Vesmír

História Európskej vesmírnej agentúry

1945-1950
Po druhej svetovej vojne mnoho vedcov opustilo západnú Európu a odišli pracovať do USA, alebo ZSSR. Aj keď západná Európa investovala do vesmírnych projektov, vedci časom zistili, že národné projekty nemôžu súperiť s hlavnými veľmocami.
1958
Pierre Auger a Edoardo Amaldi, dvaja prominenti západoeurópskej vedeckej komunity navrhli, aby európske vlády spustili spoločnú čisto vedeckú organizáciu zameranú na kozmický výskum a ako vzor si vzali CERN.
1960
Vedci z desiatich krajín, ktorý si hovorili "Groupe d'etudes europeen pour la Collaboration dans le domaine des recherches spatiales" (GEERS) na ktorých čele stál Harrie Massey a Pierre Auger ako sekretár ustanovili komisiu, pomocou nej mali zástupci vlád zástupcovia vlád jednať o možnostiach európskej spolupráci vo vesmíre.
1961
Komisia nazvaná "Commission préparatoire européenne de recherches spatiales" (COPERS) definovala vedecký program, osemročný rozpočet a organizačnú štruktúru pre zamýšľanú organizáciu ESRO (European Space Research Organisation).
1964
Európske krajiny rozhodli o vytvorení dvoch samostatných kozmických agentúr. Jednu pre vývoj dopravného systému do vesmíru (European Launch Development Organisation, ELDO) a jednu pre vývoj kozmických zariadení (European Space Research Organisation, ESRO).
1966
Vo Frascati neďaleko Ríma je založené stredisko ESRIN ako súčasť organizácie ESRO. Prijímanie dát z družíc sa začalo v sedemdesiatych rokoch. Stredisko ESRIN, teraz používané ako stredisko ESA pre diaľkový prieskum Zeme je jedným z piatich špecializovaných stredísk ESA v Európe.
1967
V nemeckom Darmstadte bolo založené stredisko ESOC (European Space Operations Centre). Počas svojej štyridsaťročnej histórie riadilo viac ako 50 rôznych družíc a sond.
1968
Po krátkom pôsobení v Delfte sa stredisko ESTEC presunulo do svojej súčasnej lokality v holandskom Noordwijku (Apríl 1968). Od tej doby bolo v ESTEC-u navrhnutých a následne vyrobených viac ako 40 kozmických zariadení počínajúc družicou ESRO-1.
1972
Zatiaľ čo organizácia ESRO sa stáva technologicky vyspelou a lídrom v kozmickom výskume, ELDO zápasí s technickými problémami, prekračovaním rozpočtu a politickými roztržkami. Prvý krát sa tak objavila idea vzniku jednotnej európskej kozmickej organizácie. ELDO je najprv výrazne zredukované a nakoniec v roku 1974 úplne zrušené.
1973
ESRO a americká NASA uzatvárajú dohodu o výrobe vesmírnej stanice Spacelab pre použitie v rámci programu kozmických raketoplánov. Výroba bola zahájená v roku 1974 a prvý modul bol predaný NASA výmenou za možnosť letov európskych astronautov. Medzi rokmi 1983 a 1998 bol Spacelab využitý celkom 25 krát.
1975
Vzniká ESA v podobe ako ju poznáme dnes spojením organizácií ELDO a ESRO. Pri zrode ESA stálo 10 členských krajín: Belgicko, Dánsko, Francúzko, Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko. V tom istom roku sa pridalo aj Írsko. ESA v tomto roku vypustila aj svoju prvú vedeckú družicu, COS-B, ktorá monitorovala gamma žiarenie vo vesmíre. Šlo o jednu z najúspešnejších misií vôbec - družica pracovala 6 rokov a teda o 4 roky dlhšie ako sa plánovalo.
1978
Kanada sa stáva spolupracujúcim štátom ESA. V tom istom roku sa ESA pridáva k projektu NASA a Spojeného kráľovstva, ktorý sa týka vypustenia družice IUE, čo je prvý teleskop na vysokej obežnej dráhe. Tento teleskop pracoval úspešne celých 18 rokov.
1979
Rakúsko podpisuje asociačnú dohodu s ESA. Je vypustená prvá raketa Ariane, ktorú postavila ESA ako nástupca organizácie ELDO. Ariane je určená k vynášaniu vedeckých a komerčných družíc.
1980
Je založená firma Arianespace, ktorá má sídlo vo Francúzku a jej úlohou je vyrábať, prevádzkovať a propagovať raketu Ariane. Od roku 1984 dopravuje Ariane do vesmíru väčšinu komerčných zariadení. Omnoho pokročilejší dopravný systém Ariane-4 je v prevádzke medzi rokmi 1988 a 2003. Táto raketa stavila ESA lídrom v oblasti komerčných letov do vesmíru v 90. rokoch.
1986
Vypustená sonda Giotto - prvá misia ESA do vzdialeného vesmíru. Študuje Halleyovu kométu, následne sa mimo pôvodný plán vydáva ešte ku kométe Grigg-Skejllerup.
90. roky
ESA postupne dopravila do vesmíru družice SOHO, Ulysses a Hubbleov kozmický teleskop. Všetky boli postavené v ESA, alebo aspoň ESA spolupracovala pri výrobe. Dnešná spolupráca s NASA predstavuje misiu Cassini-Huygens, na ktorom sa ESA podieľala úspešným výsadkovým modulom Huygens, ktorý v roku 2005 pristál a zaslal snímky zo Saturnovho mesiaca Titan. Jedná sa o prvé pristátie na mesiaci niektorého z vonkajších telies slnečnej sústavy.
1997
Prvý štart novej rakety Ariane-5 sa končí haváriou. Po ďalších letoch sa z nej stáva konkurencie schopný dopravný systém na komerčnom trhu.
2003
Je vypustená sonda Mars Express s pristávacím modulom Beagle 2. Mars Express je prvá výhradne európska misia k nejakej planéte. Od tejto chvíle hrá jednu z kľúčových úloh pri výskume červenej planéty.
2007
22. mája je podpísaný dokument o európskej kozmickej politike (European Space Policy), ktorá zjednocuje postup ESA s politikou jednotlivých členských krajín. Podpísaná bola európskou komisiou a generálnym riaditeľom ESA, Jean-Jacquesom Dordainom. Prvý krát v histórii tak bol vytvorený spoločný politický rámec pre kozmické aktivity v Európe.
2008
K medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) je pripojené laboratórium Columbus. Tým sa v tomto projekte stáva ESA plnohodnotným partnerom. Takisto je vypustená prvá automatická zásobovacia družica k ISS, ATV Jules Verne (Automated Transfer Vehicle).

Čo je to Európska Vesmírna Agentúra?

27. listopadu 2009 v 10:40 | Kristian Mikulovský |  Vesmír

Čo je to Európska Vesmírna Agentúra?


ESA je európska brána do vesmíru. Jej úlohou je formovať vývoj a schopnosti európskych krajín smerujúc k vesmírnym misiám a následne priniesť výhody a ďalšie možnosti jej obyvateľom ako aj obyvateľom celého sveta.
ESA je medzinárodná, medzivládna organizácia, v ktorej ma zastúpenie momentálne 18 členských krajín a 3 kooperujúce krajiny. Najnovším členom je Česká republika. Sídlo ESA je v Paríži. Koordinovaním finančných a intelektuálnych zdrojov jej členov dokáže vyvíjať aktivity ďaleko za možnostami jedinej krajiny. Takisto zvyšuje vedeckú a technologickú úroveň členských krajín.
Čo je poslaním ESA?
Hlavným poslaním je starať sa o európsky vesmírny program a posúvať ho ďalej. Programy ESA sú navrhnuté tak, aby zisťovali informácie o Zemi, vesmírnom prostredí, našej slnečnej sústave a o vesmíre ako celku. V centre záujmu sú takisto komunikačné družice a služby. ESA blízko spolupracuje aj s ostatnými vesmírnymi agentúrami.
Hlavnými úlohami ESA sú predovšetkým:
  • vytvárať a implementovať dlhodobú európsku politiku v oblasti vesmírnych aktivít,
  • vypracovávať odporúčania pre členské štáty EÚ v podobe stanovených priorít pri využití vesmíru a koordinovať národné politiky v oblasti vesmíru, pričom však zachováva a rešpektuje nezávislosť národných organizácií a ostatných medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vesmírnych aktivít,
  • vypracovávať a implementovať aktivity a programy ESA v oblasti vesmíru,
  • koordinovať Európsky vesmírny program,
  • usmerňovať a implementovať politiku v oblasti zapojenia priemyslu do vesmírnych aktivít a to v súlade so zameraním programov ESA.
    Casť textu je prevzatá z justice.gov.sk


    Oficiálne stránky ESA:
    http://www.esa.int/

Svetový kozmický týždeň 2009 na Slovensku

27. listopadu 2009 v 10:39 | Kristian Mikulovský |  Vesmír
Tento rok sa nesie v znamení medzinárodného astronomického roka, 40. Výročia pristátia Apolla 11 na povrchu nášho najbližšieho nebeského suseda a pre Slovensko je to rok prelomový, pretože tento rok boli učinené prvé kroky k vstupu do Európskej vesmírnej agentúry. Toto všetko je možné si pripomenúť aj v rámci Svetového kozmického týždna, ktorý už v týchto dňoch celosvetovo prebieha.

Svetový kozmický týždeň vyhlasuje každoročne od roku 1999 Organizácia spojených národov v rozmedzí dátumov 4. - 10. október, ako pripomenutie dvoch významných míľnikov v histórii kozmonautiky. Jedná sa o vypustenie prvej umelej družice Zeme a podpísanie zmluvy o mierovom využívaní kozmického priestoru a kozmických telies.
Slovenská republika sa svojimi aktivitami zapojila už v minulých ročníkoch a od minulého roku má aj oficiálneho koordinátora týchto aktivít. Na oficiálnych stránkach je možné vidieť aj slovenskú vlajku s informáciami v slovenčine.
Témou ročníka 2009 je "Vesmír pre vzdelávanie" (Space for Education) - kozmický výskum totiž prináša ľudstvu obrovské množstvo nových poznatkov, nových technológií a najmä úžasu z nových objavov. Námetov na prednášky a aktivity je preto obrovské množstvo.
Svetový kozmický týždeň (SKT) je dobrovoľnou akciou všetkých amatérskych, poloprofesionánych a profesionálnych priaznivcov kozmonautiky, ktorí majú záujem priložiť ruku k dielu a nezištne pre tento obor niečo urobiť. Záujemcovia nie sú spútaní žiadnymi pravidlami, jediným cieľom je spraviť niečo pre propagáciu kozmonautiky a celkovo kozmického výskumu. Zapojiť sa môžu jednotlivci aj organizácie (najmä hvezdárne, planetáriá, školy všetkých stupňov, záujmové organizácie) a to akoukoľvek formou - vytvorením nástenky, besedou, prednáškou pre verejnosť, informovaním miestnych či celoštátnych médií, výstavou, atď.. Fantázii sa skrátka medze nekladú.
Pripomíname, že akcie SKT sa celosvetovo zúčastňujú dobrovoľníci z viac ako 50 krajín celého sveta. Akcie v rámci SKT sa pritom nemusia bezpodmienečne konať len v určenom termíne (teda od 4. do 10. októbra), ale aj pred a po tomto termíne. Organizátorov (prípadne účastníkov) akcií SKT vyzývame, aby informácie o uskutočnených akciách (miesto, typ akcie, počet účastníkov, prípadne nejaké zaujímavé informácie, najlepšie aj fotografie) poslali najneskôr do konca októbra 2009 na adresu slovenského koordinátora SKT RNDr. Ľuboša Rybana (slovakspace@slovakspace.sk), prípadne aj na adresu spaceweek@kozmonautika.sk . Postaráme sa o ďalšiu propagáciu vašich aktivít v súvislosti so Svetovým kozmickým týždňom.

Astronaut zodpovie Vaše otázky priamo z vesmíru!

27. listopadu 2009 v 10:37 | Kristian Mikulovský |  Vesmír
Ako sa perú nohavice vo vesmíre? Ako môže zostať jedlo čerstvé, keď vo vesmíre nemáte chladničku? Astronaut Európskej vesmírnej agentúry Frank De Winne odpovedá na tieto a mnohé ďalšie podobné otázky priamo z vesmíru, konkrétne z medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Zaujímavosťou je, že Frank sa počas jeho 6 mesačného pobytu na ISS stane jej prvým európskym veliteľom.
Je niečo, čo ste vždy chceli vedieť o tom aké je to byť astronautom? Alebo ste iba zvedavý ako prebieha život vo vesmíre? Teraz máte jedinečnú možnosť spýtať sa priamo astronauta. Stačí, ak svoju otázku nahráte ako video pomocou mobilu, webkamery, fotoaparátu, prípadne iného zariadenia a Vašu nahrávku zašlete ako odpoveď na nasledujúce video:

Ako uchovávať koreniny

18. listopadu 2009 v 9:24 | Kristian Mikulovský |  V kuchyni

Ako uchovávať koreniny

Ako uchovávať koreniny Koreniny sú neodmysliteľnou súčasťou našich kuchýň. Avšak na to, aby nám tieto dochucovadlá pokrmov vydržali čo najdlhšie krásne aromatické, je dôležité vedieť ich správne skladovať.

Na mieste záleží
Aby ste si všetky tie voňavé koreniny a sušené bylinky uchovali v najvyššej kvalite, uložte ich na tmavé, suché a nie veľmi teplé miesto. Príliš vysoká teplota, vystavenie slnečnému žiareniu alebo vlhké prostredie, môžu vašim koreninám ubrať na kvalite.

Vhodným miestom teda nie je umiestnenie koreničiek nad sporákom alebo v blízkosti mikrovlnnej rúry či iných spotrebičov, ktoré vyžarujú teplo. Samozrejme, rozumné nie je ani skladovanie korenín na okne alebo v jeho blízkosti, kde by koreniny boli vystavené prílišnému svetlu.

Tie správne nádoby
Kvalita a "dlhovekosť" vašich korenistých zásob závisí do značnej miery aj od typu nádobky, v ktorej koreniny uchovávate. Ideálna nádoba na skladovanie korenín by mala byť absolútne nepriepustná, s dobre tesniacim uzáverom.

V takejto nádobe totiž korenie nestratí svoju arómu. "Skúšku správnosti" vykonáte tak, že do konkrétnej nádobky nasypete korenie, dôkladne uzavriete a ak je nádoba vhodná, nebudete cez ňu cítiť vôňu korenia ani po niekoľkých hodinách.

Dobré a rokmi overené sú napr. rôzne sklenené nádobky s tesniacimi vrchnákmi.

Ako uchovávať koreniny Lepšie menej a častejšie
Odborníci na jedlo neodporúčajú nakupovať koreniny naraz vo väčších množstvách, ale naopak - častejšie a podľa potreby. Vždy je lepšie kupovať čerstvé koreniny, pretože skladovaním (aj tým správnym) predsa len postupne strácajú na kvalite.

Pre lepšiu a plnšiu chuť korenia dajte prednosť celému koreniu a pomeľte si ho doma sami - postačí vám aj mlynček na mak, prípadne mlynčeky na nádobách s korením, ktoré sú dnes bežnou súčasťou ponuky korenín.

Správna manipulácia
Okrem správneho skladovania korenín, treba dbať aj na to, aby ste si tieto voňavé dochucovadlá pokrmov neznehodnotili nesprávnou manipuláciou. Častou chybou je najmä naberanie korenia mokrou či dokonca špinavou lyžičkou. Takýmto spôsobom sa vám môžu v korení vytvoriť nepríjemné hrudky a pri nedostatočnej hygiene sa vám tam môžu dostať zvyšky jedla alebo iné nečistoty z lyžičky. Preto vždy používajte suchú a čistú lyžičku.

Vašim koreninám neprospievajú ani zmeny teploty, takže ich udržiavajte na tom istom mieste a po použití ich nenechávajte napr. v blízkosti sporáka, ale ich vráťte čo najskôr na pôvodné miesto.

Hriankovače, ktoré by ste chceli i vy

18. listopadu 2009 v 9:22 | Kristian Mikulovský |  Kuchiňa 2.

Hriankovače, ktoré by ste chceli i vy

Hriankovače, ktoré by ste chceli i vy Nudia vás už vaše tuctové domáce spotrebiče? Chceli by ste si vašu kuchyňu nejako ozvláštniť? A čo tak si zadovážiť nejaký nezvyčajný hriankovač?

Hriankovače, ktoré by ste chceli i vy Tento spotrebič sa od iných výrazne líši. Na rozdiel od väčšiny ďalšieho domáceho náčinia totiž poskytuje široké možnosti. Môžete napríklad jeho prostredníctvom vyznať city láske vášho života, alebo ju hoci aj popýtať o ruku. Alebo ním naopak môžete čoby katapultom zaháňať dotieravých nápadníkov. Ako môžete vidieť na obrázku, nie len obrazne. Nastaviť môžete i uhol a silu výstrelu!

Ak vás tieto nečakané funkcie bežného kuchynského robota zaujali, tak nazrite do našej galérie a zistíte viac. Mať v kuchynskom arzenáli niektorý z týchto kúskov nemusí byť na škodu.

Samsung boduje v teste práčok časopisu Stiwa

18. listopadu 2009 v 9:18 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Samsung boduje v teste práčok časopisu Stiwa

Samsung boduje v teste práčok časopisu Stiwa Práčky Samsung oceňujú nielen užívatelia, ale aj odborníci. Dôkazom toho je aj pozitívne hodnotenie modelu Samsung WF8724 v rámci prestížneho testu nemeckého časopisu Stiwa.

Diamantový bubon, nízka spotreba energie, vody a unikátna technológia Silver Wash, to sú hlavné atribúty, ktorými disponuje nielen práčka WF8724 zaradená do testu, ale aj nové modely práčok Samsung na slovenskom trhu.

Ekvivalentom práčky Samsung WF8724 na slovenskom trhu je Samsung WF8704BPG s energetickou triedou A+. Vďaka diamantovému bubnu prispôsobenému tak, aby sa do neho nezachytávali vlákna ani tých najjemnejších textílií, sa nemusíte obávať v tejto práčke vyprať napríklad svoju obľúbenú hodvábnu blúzku.

Zásluhu na tom má predovšetkým perforácia bubna v tvare brúseného diamantu a taktiež o 43 % menšie otvory než u bežných bubnov.

O likvidáciu takmer 100 % baktérií sa postará technológia Silver Wash a o predĺženie životnosti práčky keramické výhrevné teleso.

Práčka Samsung WF8804HPA disponuje nielen všetkými funkciami, ako "víťazná" práčka WF8724, ale aj schopnosťou odstrániť nežiaduci zápach z oblečenia bez nutnosti prania. Pre tých, ktorí sa často pohybujú v zafajčenom prostredí a vadí im nepríjemný dym, ktorým napáchne ich oblečenie, ponúka Samsung riešenie v podobe funkcie Air Refresh.

Vďaka tejto funkcii sa oblečenie zbaví nežiaducich pachov prostredníctvom horúceho vzduchu v priebehu 30-tich minút. Okrem toho sa zápach z textílií odstráni 10-krát rýchlejšie, než pri sušení na čerstvom vzduchu.

Orientačná MOC práčky Samsung WF8704BPG je 609 € a práčky Samsung WF8804HPA 729 €.

Viete na čom sedíte?

18. listopadu 2009 v 9:16 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Viete na čom sedíte?

Viete na čom sedíte? Výber správnej stoličky závisí od účelu, na ktorý bude slúžiť. Iné kritériá musí spĺňať stolička jedálenská, iné pracovná či oddychová, pretože podstatný je čas, ktorý na nej strávime.

Málokto si to uvedomuje, ale sedenie je poloha, pri ktorej je chrbtica najviac zaťažená. Zároveň však trpia aj nohy, srdce a celý obehový systém. Práve preto je dôležitá ergonómia stoličky.

Optimálna výška sedadla pri nastaviteľných stoličkách je 420 až 480 milimetrov, pri výškovo nastaviteľných otočných sedadlách 360 až 520 milimetrov. Sedadlo nemá byť úplne rovné, ale mierne zaklonené v uhle 0 až 5 stupňov, uhol sklonu operadla má byť 90 až 110 stupňov.

Hĺbka sedadla by mala byť 360 až 450 milimetrov. Bedrová časť chrbtice by mala byť podoprená do výšky 180 milimetrov, potom by sa malo operadlo mierne zvažovať - optimum je takých 5 stupňov tak, aby sa prispôsobilo anatómii chrbta.

Šírka sedadla bez opierok na ruky má byť 360 až 400 milimetrov, s opierkami minimálne 390 milimetrov. Vzdialenosť opierok od sedadla je v rozmedzí od 180 do 250 milimetrov. Ak je operadlo stoličky oddelené od sedadla, chrbtová opierka sa má začínať 16 centimetrov od sedadla a jej výška by mala byť 240 až 400 milimetrov.

Skutočná kvalita stoličky sa prejaví až po dlhšom používaní, preto si pri výbere všímame nielen vzhľad a cenu, ale najmä materiál, z ktorého je zhotovená. Najčastejším materiálom na výrobu nosných častí stoličky je masívne drevo - rezané alebo ohýbané.

Stoličky z rezaného dreva sa vyrábajú z buku, dubu alebo javora, ohýbané z buka, ktorý má najlepšiu schopnosť sa ohýbať. Komfort sedenia výrazne zvyšuje čalúnenie sedadla a operadla. Pri čalúnených stoličkách nesmie byť viditeľný pružiaci prvok a jeho konštrukcia pri používaní nesmie byť hlučná.

Jedálenské stoličky by mali mať sedadlo v miernom záklone, aby žalúdok pri jedení nebol stlačený. Výhodou sú snímateľné poťahy alebo ľahko udržiavateľná poťahová látka s úpravou proti zašpineniu.

Stolička je pevnejšia, ak je na nej čo najmenej spojov, pretože práve spoje sú najzraniteľnejším miestom. Príčinou môže byť nekvalitné lepidlo alebo nekvalitné zvarové, nitové a skrutkové spoje. Pevnosť a stabilitu, a tým aj dlhšiu životnosť stoličky zvyšujú nožné spoje. Mali by ich mať hlavne jedálenské a barové stoličky.

Úplne najnamáhanejšou časťou stoličiek je ich povrch. Preto sa na ňom neoplatí šetriť. Poťahová látka musí byť utkaná z pevných vlákien, v hustej osnove. Pri pracovných stoličkách je dôležité, aby sa dal nastaviť sklon operadla. Optimálny uhol medzi trupom a končatinami pri sedení je 90 - 150 stupňov. Nastaviteľná by mala byť aj výška sedadla.

Zdôrazňujeme dôležitosť správneho výberu stoličky najmä pre deti. Ich chrbtica sa vyvíja a nesprávne sedenie spôsobuje veľké zdravotné problémy najmä v budúcnosti.

Ako si ustelieš, tak budeš spať

18. listopadu 2009 v 9:15 | Kristiian Mikulvský |  Dom a byt

Ako si ustelieš, tak budeš spať

Ako si ustelieš, tak budeš spať Spánok je pre každého človeka veľmi dôležitý. Počas tejto fázy dňa sa regeneruje celé naše telo. Ak si chce dospelý človek dostatočne a kvalitne oddýchnuť, potrebuje priemerne sedem hodín spánku. Bez kvalitného matracu to však nie je dosť dobre možné. Ako si vybrať ten správny matrac?

Výber matraca je doslova vedou
Pre regeneráciu celého ľudského organizmu je omnoho podstatnejšia kvalita než kvantita spánku. Matrac by si preto človek nemal kúpiť hneď v prvom obchode po pár sekundovom vyskúšaní.

Odborníci odporúčajú aby sme sa vybrali kupovať matrac dopoludnia, keď je naše telo po nočnom spánku stále dostatočne oddýchnuté. Pri skúšaní matracov bude totiž reagovať omnoho citlivejšie a kritickejšie ako v popoludňajších, či večerných hodinách, kedy unavenému telu vyhovuje každý matrac.

Ak chcete v noci spať ako "v oleji" určite vyskúšajte viacero matracov, až dovtedy kým nenájdete ten svoj. Hmotnosť človeka zohráva pri výbere matracu významnú úlohu. Najlepšie je preto poradiť sa priamo s kvalifikovaným predajcom - ten vám poradí matrac, ktorý je pre vás najvhodnejší.

Z hľadiska hmotnosti je najjednoduchším kritériom stupeň tvrdosti matraca. To veľmi ľahko zistíte aj sami. Pri ležaní na matraci, kedy na ňom vyskúšate rôzne zmeny polohy, by na ňom nemala zostávať žiadna preliačina.

Pri kúpe matracu však určite zohľadnite aj vašu najpreferovanejšiu polohu pri spánku. Ak spíte častejšie na boku, vyberte si mäkší matrac, ak spíte na chrbte vhodnejší je o čosi tvrdší matrac. Ak spávate na bruchu mali by ste si pre zmenu vybrať ten s najtvrdším povrchom. No okrem toho by ste pre pohodlie vašej chrbtice mali pri takomto matraci používať pevnejšiu oporu na krk a bedrové kĺby.

Vo všeobecnosti však platí, že čím je človek ťažší, tým tvrdší matrac by si mal zadovážiť. Ak ste ťažší hodí sa vám napríklad matrac s hrubším kokosovým jadrom, ak ste subtílnejšej postavy hodí sa vám mäkší, napríklad so studenej peny alebo s pružinovým jadrom.

Pri výbere matracu by ste nemali zabudnúť zohľadniť aj váš zdravotný stav. Ak mávate problémy s chrbticou alebo kĺbmi, vyberajte si spomedzi špeciálne ortopedicky formovaných matracov, ktoré dokonale kopírujú tvar tela. Alergici by zas mali zase pozerať na materiálové zloženie - vyhovovať by im mal napríklad latex, studená pena, či kokos. Poťah matraca pre alergikov by mal byť odnímateľný, aby sa dal prať pri 60°C.

Ako si ustelieš, tak budeš spať Pružinový alebo nepružinový matrac?
Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje, závisí to od individuálneho výberu a od ideálneho zlúčenia matraca s typom postele. Dnes si kvalitný matrac vyberiete v obidvoch verziách. Pružinové matrace by sa však z bezpečnostných dôvodov mali dať použiť z oboch strán. Jednostranný matrac by vám totiž pri nesprávnom otočení mohol spôsobiť úraz.

Kvalitný matrac by mal mať aj určitú životnosť, ktorú si však nezamieňajte so záručnou lehotou. Životnosť totiž garantuje sám výrobca, zatiaľ čo záruka je daná zákonom. Matrac by však mal vydržať aspoň desať rokov, potom ho už treba nahradiť novým.

Poťah matracu by sa však mal počas desiatich rokov vymeniť aj niekoľkokrát - pranie ho postupne znehodnocuje. Alergici by si zase naopak mali matrac meniť po piatich rokoch, a poťahy samozrejme častejšie.

Pri kúpe matracu si ich najprv niekoľko vyskúšajte, a ak ste sa už pre nejaký rozhodli, nekupujte ho hneď. Navštívte obchod ešte aspoň dvakrát, aby ste si boli skutočne na istom. Niektorí predajcovia dokonca ponúkajú možnosť odviesť si akýkoľvek matrac domov, kde ho počas niekoľkých nocí môžete vyskúšať. Ak vám to predajca umožní, určite to využite. Váš matrac bude potom naozaj ten pravý, a vy na ňom budete spať ako v bavlnke.

Nábytok v rokokovom slohu

18. listopadu 2009 v 9:15 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Nábytok v rokokovom slohu

Nábytok v rokokovom slohu Po prvej štvrtine 18. storočia sa rozšíril tento vyumelkovaný a ľahkomyseľný štýl, ktorý ovplyvnil aj vzhľad nábytku.

Intarzovaný nábytok
Všetky viditeľné časti rokokového nábytku sú dyhované. Na dyhovanie sa používajú vzácne drevá: palisander, eben, ružové drevo. Na meštiansky nábytok sa obvykle používa orech kombinovaný so slivkou a jelšou.

Intarzovaný nábytok je často vyzdobený rezbou, v každom prípade je zdobený ozdobným kovaním z mosadze alebo bronzu, niekedy zláteným v ohni. Vrchné dosky komôd a stolíkov sú vyhotovené z lešteného pravého, ale i umelého mramoru.

Typy nábytku
Najdôležitejším skriňovým nábytkom bola komoda s dvoma alebo troma zásuvkami. Veľká baroková skriňa bola nahradená dvojitou komodou, objemným zásuvkovým nábytkom s nadstavbou. Tabernaklový sekretár má ústrednú skrinku v hornej časti obklopenú malými zásuvkami.

Stredný diel je vytvorený ako písací sekretár so šikmou odklopnou písacou doskou, spodná časť slúži ako klasická komoda. Novým typom nábytku je písací stôl, označovaný ako burelu, a taktiež krehké konzolové závesné stolíky s dvoma nohami, často užívané ako podnožky k nástenným zrkadlám.

Nábytok v rokokovom slohu Najobľúbenejším typom kresla je takzvaný bergére - úplne vyčalúnený ušiak. Rozšírené sú tiež rôzne formy ležadlových kresiel. Na sedacom nábytku sa nevyskytuje žiadna priamka. Nohy a luby tvoria plastickú jednotku bez rozoznateľných konštrukčných predelov.

Stred čelného lubu je väčšinou zdôraznený rezbou s kvetinovým a rokajovým motívom. Ako čalúnenie sa najčastejšie používa hodvábny damask, ale taktiež brokát a zamat. Pri lacnejšom nábytku sa na sedadlá a operadlá používa pedigový výplet.

Ľudový nábytok vychádza z predlôh bežne užívaného mestského nábytku, ale s výraznou retardáciou. Stolíky sú napríklad štvorcové so skriňovou doskou a trnožami, pri skriniach dosahujú dosky až na zem, dno je však zvýšené a dvierka úzke, jednokrídlové.

K odkladaniu kuchynského náčinia sa používajú otvorené nástenné police a úzke rohové skrinky bez dverí - takzvané misníky. Sedací nábytok tvoria prevažne lavice, často bez akýchkoľvek operadiel.

(Ne)obyčajné lampy (GALÉRIA)

18. listopadu 2009 v 9:14 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

(Ne)obyčajné lampy (GALÉRIA)

(Ne)obyčajné lampy (GALÉRIA) Možno ste sa už stretli s rôznymi netradične vyzerajúcimi bytovými doplnkami, ktoré vás už na prvý pohľad zaujali. Teraz vám ponúkame niekoľko ukážok, ako neobyčajne môže vyzerať celkom obyčajná lampa.

Lampa z tanierov
Predstavte si lampu, ktorej "noha" je zhotovená z rôznych tanierov či misiek. Tie môžu byť v rôznych farbách a navyše kombináciou rôznych veľkostí sa dá vytvoriť aj rôznorodý tvar, takže výsledný efekt je viac než zaujímavý.

Okrem tanierov však možno použiť aj iné kúsky riadu, napríklad poháre, rôzne druhy antikorových nádob či dokonca nejaký ten džbán. Originálne, však? No asi nie každý by si takúto "riadovú" lampu umiestnil aj do svojho interiéru, čo poviete?

Riadidlá alebo lampa?
Ľudia vymyslia naozaj aj nemožné, a tak si dnes milovníci rôznych bicyklov či motocyklov môžu zadovážiť dokonca aj originálnu stolovú lampu v tvare riadidiel, pričom svetlo reflektora je zároveň aj svietiacou časťou lampy.

Takéto lampy môžu byť peknou spomienkou na staré časy (riadidlá nejakého starého typu bicykla či motorky), alebo originálnym doplnkom interiéru.

Umelecké kúsky alebo...?
Umenie je krásna vec a dokáže stvoriť skutočne nádherné veci. No niekedy pri pohľade na niektoré dnešné "umelecké" diela človeku zostáva len rozum stáť.

Možno by sa niekto takejto lampe potešil, no je otázne, či by si ju niekto postavil na svoj nočný stolík... Reč je o lampe, ktorá znázorňuje človeka visiaceho na povraze, teda jednoducho povedané obesenca a zdrojom svetla je jeho hlava.

Alebo čo takto nechať si vyrobiť lampu, ktorej svietiaca časť bude v tvare vášho vlastného mozgu? Nuž, aj takéto lampy existujú. Ak nič iné, je to aspoň originálne a môžete mať istotu, že presne takú istú lampu nikto iný mať nebude (veď váš mozog je jedinečný).

Niečo pre mužov
Pánov by iste potešila lampa, ktorá stojí na krásnej štíhlej dámskej nôžke.

Ešte vzrušujúcejšia možno bude lampa s dvoma dámskymi nohami a tienidlom v podobe dámskych šiat. Hlavu, tvár a zvyšok tela takejto "dámy" si môže každý pán ľubovoľne domyslieť.

Ako vidno, aj obyčajná lampa môže vyzerať skutočne neobyčajne a mať tisíc tvárí... Nechali by ste sa inšpirovať?

Sedačky do rohu

18. listopadu 2009 v 9:13 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Sedačky do rohu

Najdôležitejším kusom zariadenia v obývacej izbe je bezpochyby sedacia súprava. Využívame ju na sedenie, oddychové polihovanie, a mnohokrát i na spanie. Jej veľkosť závisí od plochy obývacej izby, počtu členov domácnosti a spoločenského ruchu, akým žijú obyvatelia bytu. Rohová sedačka výborne využíva priestor a pomestí sa na ňu veľa osôb. Sedenie rozprávajúcich sa osôb je ergonomickejšie, lebo očný kontakt dosiahnete bez otáčania hlavou.

Sedačky do rohu Pri kúpe sedačky je dôležitý nielen jej dizajn a cena, ale v prvom rade kvalita. Preto sa zaujímajte o jej vnútornú konštrukciu, výplň, poťah a vypracovanie. Na vnútornú konštrukciu sa najčastejšie používa masívne tvrdé drevo, doplnkové časti konštrukcie môžu byť zo smrekového dreva, ktoré je mäkšie, prípadne aj z iných materiálov.

Veľmi dôležité je odpruženie sedacej časti, ktorá je najviac namáhanou časťou sedačky. Na odpruženie sa používajú kovové pružiny, lamely alebo gumotextilné popruhy. Ako výplň sa používa polyuretánová pena, latexová pena, kokosové vlákno, polyester spracovaný do guľôčok, prípadne perie.

Keďže tieto časti sedačky nie sú viditeľné, predajca by mal mať k dispozícii priečny rez konkrétneho modelu, aby ste sa mohli na vlastné oči presvedčiť o deklarovanej kvalite. Na vrchný poťah sa používa textil a ušne, najčastejšie z hovädzej kože.

Koženú sedačku je potrebné pravidelne čistiť a konzervovať, pretože v póroch kože sa zachytáva prach, ktorý spôsobuje jej tvrdnutie a praskanie. Odporúča sa ošetrenie raz ročne. Poťahové látky musia byť pevné s vysokou hustotou vlákien, stálofarebné, odolné proti oderu, ľahko udržiavateľné.

Veľkou výhodou je snímateľný poťah, ktoré je možné vyprať. V súčasnosti majú textílie špeciálnu teflónovú úpravu, ktorá zabraňuje preniknutiu nečistoty do vnútra vlákna.

Najčastejšie požadovanou funkciou sedačky je rozkladanie. Pri kúpe sa informujte, či je sedačka vhodná len na príležitostné alebo aj pravidelné spanie. Tieto sedačky majú mať úložný priestor na lôžkoviny. Okrem toho môžu byť polohovateľné aj opierky chrbta alebo nôh. Pre staršie osoby sú vhodné sedačky s vysokým operadlom a podrúčkami, ktoré poskytujú oporu pri vstávaní.

Rohová sedačka má najčastejšie tvar písmena L, môže mať aj tvar písmena C alebo U. Vhodným doplnkom sedačky je aj taburetka, ktorá môže slúžiť ako doplnkové sedenie alebo ako podložka pod nohy.

Sedačka sa svojím vzhľadom a farebným prevedením a dizajnom môže stať dominantným prvkom obývacej izby alebo naopak volíme decentnejšie farby, aby harmonizovala s ostatným zariadením izby a zvýrazníme ju pomocou farebných vankúšov.

Nábytok v klasicistickom štýle

18. listopadu 2009 v 9:13 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Nábytok v klasicistickom štýle

Nábytok v klasicistickom štýle Rozmach foriem a línií rokoka dosiahol krátko po polovici 18. storočia svoj vrchol. Predlohou novej výzdoby sa potom stala antika.

Opäť sa začali používať rovné a vzpriamene vytvárané kontúry nábytku, ktoré boli zdobené pásovými ornamentmi ako bol vajcovec, meander, listovec či šupiny.

Oproti rokoku boli všetky konštrukčne dôležité body zdôraznené listovými rozetami. Nohy boli rovné, väčšinou dole zúžené a opätovne sa pri nich používalo kanelovanie. Rámy a výplne boli znovu zvýrazňované vyzdvihnutím stredu a výplňou nároží.

Popri leštenom povrchu bol obľúbený aj brúsený biely lak alebo na čierno morený dub, často kombinovaný so zlátenými detailmi.

Nové typy nábytku
Novými boli najmä najrôznejšie varianty dosiaľ známych nábytkových druhov, predovšetkým stolov a písacieho nábytku. Zhotovovali sa stoly určené na najrôznejšie účely - šijacie, toaletné, odkladacie, hracie (kartové) stolíky v najrôznejších veľkostiach a tvaroch.

Obľúbené boli najmä malé písacie stolíky, ktoré podľa vtedajších zvyklostí slúžili k písaniu denníkov a listov. Inou, rýdzo dámskou kombináciou, bolo spojenie písacieho a toaletného stolíka, drobné drahé výtvory so sklápacími zrkadlami a množstvom malých zásuviek.

Obľúbený bol nábytok s dostatkom poličiek a zásuviek, často tajných, umne skrytých v korpuse a prístupných len pomocou rôznych dômyselných mechanizmov. Za také sekretáre sa platili obrovské sumy renomovaným firmám.

Objavte čaro starožitností

18. listopadu 2009 v 9:12 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Objavte čaro starožitností

Objavte čaro starožitností Mnohí ľudia sa cítia príjemne obklopení vecami, ktoré dýchajú spomienkami, majú "svoju dušu". Nemusí to byť len starožitný nábytok, ale aj rôzne dekoračné predmety, pomôcky do domácnosti, porcelán. Aj keď máte radi moderný štýl a neinklinujete k "starému", vášmu interiéru môže dodať tú správnu "šťavu" práve pekný starožitný solitér.

Pri kúpe starožitnosti je potrebné všímať si ich celkový stav. Menej závažné poškodenie, ako sú napríklad drobné škrabance, vzduchové bubliny nie sú problémom. Horšie sú konštrukčné poškodenia alebo chýbajúce časti nábytku, ktoré je nevyhnutné nechať opraviť.

Medzi najnáročnejšie opravy spojené s reštaurovaním starožitností patria poškodenia povrchovej výzdoby. Starý nábytok bol v minulosti bohato zdobený maľbou, intarziou (vykladaný vzor z dýh rôznej farby, slonoviny, kovu a perlete), inkrustáciou (vykladanie polodrahokamami alebo drahokamami), vyrezávaním a pozlacovaním.

Bohato zdobený je napríklad nábytok z obdobia baroka, biedermaieru či secesie. Dôležité je všímať si, či starožitnosť nie je poškodená červotočom. Jeho prítomnosť prezradia drobné dierky na povrchu, alebo dutý zvuk, ak na drevo jemne poklopeme. Drevo môže byť napadnuté aj hnilobou a plesňou, ktoré sa prejavujú zápachom a zmenenou farbou.

Objavte čaro starožitností Ak máte záujem o kúpu starožitnosti, nechajte si poradiť od odborníka. Môžete totiž natrafiť na falzifikát alebo dokonalú imitáciu. V tomto prípade je potrebné skúsené oko, ktoré dokáže odlíšiť pravé znaky starožitnosti od napodobeniny. Starožitnosť nesie znaky opotrebovanosti - mierne vyblednuté drevo, odretý lesk, zvláštna patina.

Starožitnému nábytku treba venovať zvýšenú starostlivosť a správne ho ošetrovať. Nie je vhodné umiestniť ho do príliš slnečnej alebo vlhkej miestnosti, pretože drevo neznáša extrémne výkyvy teplôt a vlhkosti. Rovnako mu škodí silné svetlo a horúčavy, preto ho neumiestňujte v blízkosti okien a radiátorov.

Z nábytku treba pravidelne odstraňovať prach jemnou flanelovou textíliou, pri silnejšom znečistení môžeme použiť saponát a následne ho utrieť dosucha a vyleštiť. Starožitný solitér je v interiéri skvostom. Obľúbené sú najmä vitríny, písacie stoly, kabinety, toaletné stolíky, kreslá, komody a almary. Starožitné komody a skrine sú obľúbené najmä pre ich veľkorysý úložný priestor.

Pri kombinácii starého a nového v interiéri je však dôležité postupovať s citom. Zdanlivo nezlučiteľné predmety je možné prepojiť napríklad použitím rovnakého dreva, prispôsobením architektonických detailov a výberom drobných dekoračných predmetov.

Pri výbere zaujímavých kusov nábytku nekombinujte medzi sebou rôzne štýly a majte na pamäti, že menej je niekedy viac. Mnohé zaujímavé kúsky môžete nájsť na bazároch, v starožitníctvach, či na internete.

Nábytok empíru

18. listopadu 2009 v 9:11 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Nábytok empíru

Nábytok empíru Empír nazývaný aj cisársky sloh, je druhá fáza klasicizmu (respektíve neoklasicizmu). Pochádza zo začiatku 19. storočia z obdobia vlády cisára Napoleona Bonaparte. Tento sloh sa uplatnil predovšetkým v architektúre a dizajne nábytku. Tesne predchádza štýlu biedermeier. Samotné slovo má pôvod vo francúzskom slove empire - impérium.

Nábytok často využíva egyptských alebo orientálnych prvkov, obľúbené je čierne lakovanie, nohy majú tvar zvieracích pazúrov, často sú zlátené. Veľkej obľube sa tešili nástenné i stĺpové hodiny, častým ozdobným prvkom bol zlátený orol.

Napriek tomu, že panstvo napoleonskej éry malo obrovskú potrebu reprezentovať sa prostredníctvom nábytku (luxusné postele, kreslá, písacie stoly), získava stále väčší význam jednoduchší meštiansky nábytok - znak stúpajúcej politickej a kultúrnej váhy stredného stavu. Komody, sekretáre, písacie stoly, stoličky a postele boli hlavnými časťami tohto nábytkového programu.

Formálne odrážal tento nábytok antické predlohy len približne a bol ponímaný predovšetkým účelne. Len nasadzovaná výzdoba z bronzového alebo mosadzného plechu mala výrazné antické formy: palmety, oštepy, prilby, opasky, respektíve liktorské zväzky. Bronzové liate manžety nôh a hlavíc stĺpikov boli tvarované ako plastiky sfíng, labutí alebo delfínov.

Obľúbenými druhmi dreva boli mahagón a eben z novonadobudnutých koloniálnych území v strednej Amerike a Afrike. Na inak nezdobených plochách sa tvorivým spôsobom využívala výrazná kresba mahagónového dreva. Obzvlášť cenené boli dyhové obrazce z takzvaného pyramídového mahagónového dreva. Pri lacnejšom nábytku sa namiesto mahagónu používal orech, čerešňa a miesto ebenu načierno morená hruška.

Nábytok v štýle biedermeier

18. listopadu 2009 v 9:10 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Nábytok v štýle biedermeier

Nábytok v štýle biedermeier Potom ako sa skončila napoleonská éra, nábytok sa podstatne nezmenil. Väčšinou sa len obmedzila výzdoba liatymi bronzovými aplikáciami alebo zlátením.

Pravdepodobne najvýznačnejším nábytkovým kusom epochy biedermeieru bol stôl, pri ktorom sa sústreďovala nielen rodina, ale i spoločnosť. Doska bola často guľatého či oválneho tvaru a stála na jednej silnej strednej nohe.

Komoda vo svojej typickej klasicistickej forme mala dve až tri zásuvky, ktoré boli lemované plochými, ľahko vystúpenými čelami bokov v tvare čiernych stĺpikov alebo plochých lizén. Popri komode sa rozšírili i v meštianskych domácnostiach vitríny so sklenenou výplňou čelných dverí (preto boli nazývané aj skleník), často boli koncipované ako rohové.

Typy stoličiek sa vyznačovali jednoduchou eleganciou tvaru, rešpektujúcou telesný tvar, hlavne stavbou operadla. Stredobodom skupiny sedacieho nábytku sa stala pohovka. Jej operadlo a podrúčky mali sprvu klasicistickú výzdobu (stĺpiky, palmety, volúty), neskôr boli masívne bočné opierky kombinované s malými zásuvkami na šijacie potreby.

Šijacie stolíky, dôležitá rekvizita starostlivých gazdiniek, mali často malilinké formy. Typické boli oválne a guľaté skrinkové formy s odklopnými doskami či malými zásuvkami na tenkých prehnutých nôžkach.

Uprednostňované boli hladké plochy. Jediným ozdobným prvkom bola živá kresba dyhových obrazcov. Obľúbenými drevami boli orech, čerešňa a jabloň. Zhotovovali sa plné plochy dverí, stolných dosiek a taktiež stien skríň či komôd z rámov, ku ktorým boli výplne pripojené v rovine.

Povrchy nábytku boli ošetrované lesklými politúrami, v jednoduchších prípadoch sa voskovali. Velúr, pruhy alebo kvetmi vzorovaný damask, najmä hodváby či lacnejší potlačený bavlnený, ktorého povrch bol voskovaný - takzvaný chintz, boli najčastejšie používané poťahové látky.

Stále inak a zároveň rovnako

18. listopadu 2009 v 9:10 | Kristian Mikulovský |  Dom a byt

Stále inak a zároveň rovnako

Konferenčný stolík je neoddeliteľnou súčasťou zariadenia v obývacej izbe. Dôležité je jeho tvarové a farebné zladenie so sedacou súpravou. Do obývacej izby môžeme umiestniť aj dva rovnaké konferenčné stolíky, jeden z nich potom slúži ako príručný. K farebným sedačkám sa hodia neutrálne farby stolíka a ku konzervatívnym si môžeme zaobstarať aj dizajnový "výstrelok".

Stále inak a zároveň rovnako Materiál
K najmodernejším typom konferenčných stolíkov patria stolíky so sklenenými prvkami, najmä sklenenou doskou. Vďaka moderným technológiám je dnes možné vytvarovať zo skla celý stolík. Sklo pôsobí ľahko, vzdušne a je veľmi vhodné do malých priestorov. Sklenená doska umožňuje pohľad na zaujímavý koberec, dekoračné predmety umiestnené na odkladacej polici stolíka.

Kvôli bezpečnosti musí byť sklenená doska vyrobená z bezpečnostného skla hrubého minimálne 10 milimetrov. Obľúbené sú kombinácie skla s kovom (hliník, pochrómovaná zliatina), ktorý sa používa najmä na vytvorenie konštrukcie. Medzi klasiku patria stolíky z masívneho dreva, preglejky a drevotriesky potiahnutej prírodnou dyhou.

Tvary
Pri výbere tvaru konferenčného stolíka je potrebné prihliadať na tvar sedacej súpravy. Konzervatívni ľudia majú radšej stolíky pravidelných tvarov, tí modernejší túžia po niečom nevšednom. K rohovým súpravám sa najviac hodia trojuholníkové alebo kruhové stolíky. V zásade platí, že stolík má byť ľahko dostupný z každého miesta sedenia a jeho výška by nemala presiahnuť výšku sedacej súpravy, teda 50 centimetrov. Aj rozmery vrchnej dosky podliehajú určitým pravidlám. Limitom je 120 x 90 centimetrov.

Dizajn
Konferenčné stolíky už dávno nemajú len štyri nohy. Dizajnéri vymýšľajú nové tvary, kombinujú rôzne materiály, a to všetko pri zachovaní pôvodnej funkcie stolíka. Súčasné stolíky majú integrované zásuvky, police, do ktorých je možné ukryť časopisy, ovládače audiovizuálnej techniky. Zvláštnosťou nie sú ani stolíky so zabudovaným osvetlením. Veľmi praktickým detailom sú kolieska, ktoré zvyšujú mobilitu stolíka podľa momentálnych potrieb.

Okrem konferenčného stolíka by v obývacej izbe nemal chýbať príručný stolík, ktorý môžeme využiť ako odkladací, prípadne servírovací. Príručný stolík býva zvyčajne vyšší ako konferenčný. Obidva stolíky by mali spolu harmonizovať, ak už nie materiálom a farbou, tak aspoň štýlovo.

V interiéri sa výborne uplatní súprava dvoch alebo troch rovnakých, ale veľkosťou odlišných stolíkov. Ich výhodou je, že ich možno zasunúť pod seba, pričom nezaberajú veľa miesta. Súčasťou príručného stolíka môže byť aj svietidlo, zásuvky, stojan na časopisy.